Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Kapitola č.5: Detská radosť

Zobudila ma vôňa čerstvej kávy. Otvorím oči a čo nevidím. Harry stojí medzi dverami a nesie podnos s raňajkami. Hm, na prvé spoločné ráno sa teda sťažovať rozhodne nemôžem. Ale nemala som chuť na jedlo. Chcela som len jeho. Cítiť jeho dotyky na svojom tele, jeho dych na krku... Pohľadom sa vpíjal do mojich očí a rozumel. Nemuseli sme hovoriť, šlo to aj bez slov. Obkrúcal si prameň mojich vlasov okolo prstu, pobozkal ma na čelo, nos, pery a postupoval ďalej... Pokrývala som bozkami jeho vypracované telo a nemohla sa ho nabažiť. Bol vášnivý a jemný zároveň. O chvíľu sme vo víre vášne splynuli v jedno telo a jednu dušu. Naplno sme si vychutnávali každé spoločné objatie až do večera.

 

Keď Lilly čítala tento zápis, cítila sa trochu previnilo a červenala sa. Avšak nešlo sa od toho odtrhnúť. Ešte že jej mama nezachádzala viac do podrobností.

 

Potom  sme sa šli prejsť. Zaviedol ma na nízky kopček za dedinkou. Rozprestrel na tráve deku a posadili sme sa. Pozorovali sme západ slnka a netrvalo dlho, kým sa na nebi začali objavovať prvé žiarivé svetielka. Hviezdy napokon pokryli celú oblohu a my sme sa kochali tou nádherou. Keď som sa nepatrne striasla od zimy, prehodil mi cez ramená svoj sveter a pritiahol si ma bližšie. Chlad bol preč. Z jeho tela sálalo teplo, ktoré pomaly ale isto zahrialo aj moje skrehnuté telo. Spokojne som zaspala opretá o jeho rameno, kým som neucítila, že ma nesie domov.

 

Víkend bohužiaľ skončil a s ním aj naša krátka “svadobná cesta“. Vrátili sme sa do Brlohu, kde na nás už všetci netrpezlivo čakali. Mame samozrejme po celý deň nezmizol z tváre úsmev a vlastne, mne tiež nie. Keď pri večeri akoby medzi rečou poznamenala, že dúfa že sa rodina konečne rozrastie, vymenili sme si s Hermionu pobavené pohľady. Ani jedna z nás sa nesnažila tieto veci ovplyvňovať. Keď to príde, tak to príde. Mama sa zatiaľ bude tešiť zo svojej jedinej vnučky Viktórie, dcéry Fleur a Billa a tiež z Teddyho, ktorý je u nás dosť často. Hoci v skutočnosti nie je jej vnuk, má ho rada ako vlastné dieťa. Keď už spomínam Teddyho, tak za pár dní má ten malý narodeniny. Mali by sme sa s Harrym poradiť o nejakom darčeku pre neho.

 

Práca, práca, práca. To je snáď jediné, čo teraz obaja s Harrym poznáme. Ak nie sme na ministerstve alebo v teréne, pracujeme na dome. Samozrejme, že sme si na hlavné opravy najali odborníkov, ale aj tak bolo  treba kontrolovať priebeh opráv a v prípade potreby doladiť nejaké úpravy. No a samozrejme, poslednou a azda tou najzábavnejšou časťou je vybaviť dom novým nábytkom. V tom mi nechal Harry voľnú ruku, zrejme nepočul mamine narážky o mojom nevkuse. Pomáha mi s tým Hermiona, ktorá zariaďuje ich vlastný dom len pár krokov od nás. Tí dvaja už sa z Brlohu presťahovali, no my sme zostali s našimi. Bývať by sa tam už síce dalo, aj keď ešte čo-to treba doladiť, ale aj tak by mi tam bolo samej otupno. Harry je preč stále častejšie a tak sa aj ja v práci zdržiavam dlhšie než je potrebné. Ale cez víkend to bude iné. Máme už nejaké plány. Mama s Teddyho babičkou budú chystať oslavu a my ho zatiaľ vezmeme na výlet. Harry navrhol, že ho vezmeme do Prasiniek a tam mu tiež kúpime nejaký darček, podľa toho čo sa mu zapáči. Okrem toho nás bude čakať Hagrid. Teddy sa vraj trochu prebehne po pozemkoch a navyše má pre neho darček. Len dúfam, že mu nedá do opatery nejaké dračie vajce či tryskochvostého škvora. Teším sa na to, ako sa bude ten drobček tváriť.

 

Ten malý rozhodne nezaprie svojich rodičov. Je Remusovi podobný snáď rovnako ako Harry Jamesovi a jeho schopnosť meniť podobu, ktorú zdedil po mame, sa prejavovala už od narodenia. Práve dnes bol zo všetkého tak nadšený, že menil farbu vlasov snáď každých desať minút. Od oranžovej, cez ružovú po fialovú. Vzbudzoval tým značné množstvo pozornosti a ľudia na neho udivene pozerali. Avšak detské srdce si hravo podmaní kohokoľvek a tak sa na neho zo všetkých strán usmievali kúzelníci i čarodejnice. Predavač v Medových labkách mu dal lízanku a madam Rosmerta mu priniesla veľký zmrzlinový pohár na účet podniku. Teddyho očká žiarili, keď pozeral do farebných výkladov. Nedokázala som zadržať smiech, keď prilepil nos na okno obchodu s metlami. Vošli sme teda dnu, aby sa mohol lepšie pozrieť na metly, ktoré ponúkali, no napokon sme neodolali a kúpili mu detskú metlu k narodeninám. Vedela som, že to tak dopadne. Harry mu nedokáže nič odmietnuť, stará sa o neho ako môže, aby mu aspoň trochu nahradil rodičov. Nie, vôbec mu to nemám za zlé. Naopak som rada, že Teddy má to, čo Harrymu vždy chýbalo. Teda niekoho, kto ho má rád. No ale keď budeme mať vlastné deti, budem musieť dať pozor na to, aby ich Harry nerozmaznával.

S novou metlou a plnými žalúdkami sme vykročili na cestu k Bradaviciam. Počasie nám žičilo a už z diaľky sme sa kochali výhľadom na starý, majestátny hrad týčiaci sa nad jazerom ako nejaký gigant. Ten hrad v nás vyvolával toľko spomienok... Miesto Hagrida nás čakala riaditeľka. Hagrid vraj musel zariadiť niečo v Zakázanom lese. Pozvala nás k sebe na čaj a nezniesla námietky. Stále bola rovnako prísna ako za starých čias, ale zdalo sa mi, že na tvári posiatej vráskami sa zračila radosť a potešenie z našej návštevy. No, hoci to nikdy nepovedala nahlas, vždy som mala pocit, že Harry patril medzi jej obľúbencov.

Harry vchádzal do riaditeľne značne nervózny. Asi si nebol istý, ako sa správať ku Snapeovi po tom všetkom. Skoro by som mohla povedať, že mu odľahlo, keď nás privítal len Brumbál a povedal, že sa tu Severus už niekoľko dní neobjavil. Možno varil tie svoje gebuziny aj na onom svete, ktovie.

Kým sa Teddy usadil v prázdnom kúte riaditeľne a venoval svoju plnú pozornosť svojmu darčeku, Brumbál nám blahoželal ku svadbe a od Harryho vyzvedal, ako sa mu darí vo výcviku. Nebolo pochýb, že je na Harryho hrdý za všetko, čo dokázal.

Hagrid vychádzal z lesa a za sebou viedol mláďa jednorožca, aby ho ukázal Teddymu. Síce sa mi nezdá správne, aby vyvádzal jednorožca z lesa len na ukážku, ale Teddyho výraz za to stál. Napokon sme sa po dobrej hodine strávenej s Hagridom vrátili domov. K nám domov, do Godrikovho dolu. Rozhodli sme sa tam prenocovať a ráno odviesť Teddyho domov, kde na neho bude čakať oslava. Uložili sme ho v jednej detskej izbe, ktorú sme zatiaľ zariadili a len čo hlava dopadla na vankúš, spal akoby ho do vody hodil. Harry na neho pozeral s láskou v očiach a ja dúfam, že už čoskoro bude podobne pozerať na naše dieťa. Už aby to bolo.

 

Na oslave sme sa celkom dobre bavili. Všade v dome boli rozvešané farebné balóny a papierové reťaze. Detské oči, nielen tie Teddyho ale aj Viktóriine by na tie farebné čačky mohli pozerať donekonečna. V jednej nestráženej chvíli sa narodeninová torta vzniesla do vzduchu a než ktokoľvek z nás stihol zareagovať, spadla na zem presne medzi Teddyho a Viktóriu.  Obaja nadšene vykríkli a vrhli sa na dobrotu. Teddyho náhodná mágia sa zrejme začína prejavovať. Zdá sa mi to trochu skoro, ale mama vraví, že u mňa začala približne v rovnakom veku. No, rozhodne s ním teraz Dorinu matku čaká veľa zábavy i starostí. Navrhovala som Harrymu, aby sme si ho vzali k sebe a starali sa o neho, ale asi to nie je dobrý nápad. Ten drobček je to posledné, čo pani Tonksovej po smrti dcéry zostalo a my nemáme právo jej ho brať.

 

Lilly čítala ďalej a ďalej a mamine zápisky boli stále kratšie a kratšie. Kde tu zmienka o tom, ako Teddy rastie, ako pokračuje ocko vo výcviku, o tom, že strýko George ukončil potrebné kurzy a začal vyučovať v Bradaviciach Obranu proti čiernej mágii v rovnakom roku, ako sa Neville Longbottom oženil s Lenkou Laskorádovou a začal učiť Bylinkárstvo.

Ďalší zápis, ktorý Lilly zaujal viac než ostatné bol mamin opis ockovej bystrozorskej prísahy.


 
19.10.2009 20:23:03
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one