Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Kapitola č.6: Skutočnosť je niekedy iná

Dva roky... Jeden by neveril, ako rýchlo to ubehlo. Už ani neviem, kedy som sa s tým všetkým zmierila a prestala na neho naliehať, aby s tým skončil. Občas na mňa ešte pochybovačne pozrie, akoby čakal ďalšie výčitky, ale vidím úľavu na jeho tvári, keď sa žiadnych nedočká. Nie, už mu nechcem vyčítať. Rozhodol sa a ja to rešpektujem.

Zajtra má skladať bystrozorskú prísahu. Zdá sa mi, že je z toho akýsi nervózny. No, myslím že tomu rozumiem. Nikdy nemal rád podobné zhromaždenia, kde na neho civia stovky ľudí. A že tam tých ľudí bude určite neúrekom, veď len koľko z nich sa tam príde pozrieť kvôli nemu. Počujem ho, ako si v kúpeľni niečo mrmle popod nos. Nápadne mi to pripomína slová: „Čo som komu urobil, že tam musím ísť? Že ja blbec som sa na to dal. Som snáď nejaký výstavný panák?“

Musím povedať, že som ho tak už dlho nepočula frflať. Hoci, možno to radšej len skrýva predo mnou, aby som mu nemohla povedať, že som mu to vravela. Teda, už začínam znieť ako Hermiona, ups...

No radšej ho idem nejako rozptýliť, aby sa mi tam neutopil, len aby zajtra nikam nemusel.

 

Bystrozorská prísaha... ako ju opísať? Bolo to proste impozantné, veľkolepé, úžasné. Harry tým bol nakoniec taký uchvátený, že ho netrápilo koľko ľudí na neho pozerá. Ja som stála na tribúne vedľa Hermiony a Rona. Bola tam tma, kým sa fakle okolo toho kruhového pódia nerozsvietili jedna za druhou. Potom tam prišli oni a Harry medzi nimi. Mal na sebe tmavý plášť s vyšitým znakom ministerstva. Tváril sa tak vážne a vyzeral tak dospelo. Sme dospelí už dávno, ale akosi mi to nedochádza. Ale keď som ho tam videla stáť.. tvár mu osvetľovalo len svetlo z pochodne a jeho zelené oči boli upreté doprostred kruhu, kde stál vedúci jeho oddelenia. Počúval každé jeho slovo a keď vyslovoval prísahu, nebolo to pre neho len nejaké potvrdenie že je na konci výcviku. Tým sľubom sa Harry zaviazal k tomu, čo robil už veľmi dávno, teda chránil kúzelnícky svet pred zlom. Doteraz ho k tejto povinnosti viedla len akási dávna veštba, lenže touto prísahou sa k tomu zaviazal dobrovoľne a ja viem, že svoj sľub bude plniť, aj keby to znamenalo jeho skazu.

Mala by som byť asi šťastná... som šťastná, ale nie úplne. Kdesi vnútri ma hlodá neistota a strach. Pre Merlina, správam sa ako decko. Mala by som sa s ním radovať a nie tu vymýšľať najhroznejšie scenáre o tom, ako a kedy ho zabijú. Idem si radšej zabaliť nejaké veci, aby sme mohli odísť na pár dní niekam, kde budeme sami. Myslím, že si obaja zaslúžime pár dní voľna, než sa zase vrhneme po hlave do práce.

 

Dnes Harrymu prišiel list. Nebol to klasický list, aké nosia sovy v našom svete. Pozeral naň rovnako prekvapene ako ja, ale neotvoril ho. Aspoň nie predo mnou. Strčil ho do kapsy a odišiel do práce. Keď som ho zazrela na chodbe, mračil sa a bol zamyslený. Ani mi to nemusel hovoriť, ale som si skoro istá, že ten list bol od tých mudlov, čo ho vychovávali. Po pravde nechápem, z akého dôvodu mu môžu písať. Keď mi Harry rozprával o svojom detstve musela som sa veľmi premáhať, aby som nevybuchla a podozrievam Harryho, že mi to aj tak nepovedal všetko. Ako ho poznám, určite si to najhoršie nechal pre seba. Tak prečo do kotla mu teraz píšu? Nechcem na Harryho príliš naliehať, ale dúfam že mi to povie.

 

Povedal mi to dnes ráno. Písal mu jeho bratranec, žeby ho rád videl. Neviem, čo tým sleduje ale ani Harry tým nápadom nie je nadšený. Lenže ako ho poznám, nedá mu to pokoj, kým nezistí o čo ide. Mal by za ním zájsť. Možno by som mu mohla navrhnúť, že pôjdem s ním. Hm, asi sa mu to nebude páčiť, ale nezaškodilo by urobiť si aspoň malú predstavu o tých príšerných mudloch. No, keď chcem viem byť neústupná, takže ho nejako presvedčím. Tak samozrejme sa mu ten nápad ani trochu nepáčil. Akoby mohol. Sám chcel zabudnúť, že vôbec Dudley písal a nechať to tak. Ešte že som sa čo to naučila od mamy a Hermiony a viem skvelo argumentovať. Cez víkend ideme za Dudleym. Som na to stretnutie viac než zvedavá.

 

To som si mohla myslieť. Ten jeho tupý strýko je totálny troll. Nielenže sa tak správa, ale tak aj vyzerá. A tá jeho teta? K čomu ju len prirovnať? Hm, keby tesrály neboli také milé tvory, možno by som ich k nej mohla prirovnať, ale takto by to pre ne bola urážka. Tá ženská je proste príšerná. Na stupnici  najodpornejších žien, ktoré som kedy poznala by súperila o prvé miesto s Lestrangovou, na druhom by bola Umbridgeová a na treťom Skeeterová. No ešte že tá Dudleyho žena nie je ako ona. Nie že by bola nejaká super sympatická osoba, ale v podstate sa s ňou dá vydržať v jednej miestnosti a Petuniu tiež neznáša. No a ten ich syn... mám rada deti, to bez diskusie, ale ten ich chlapec vyzerá ako malé ružové prasiatko. Chudák, hoci má len pol roka, už váži prinajmenšom desať kíl. No tak možno preháňam, dobre, ale oni to dieťa  prekrmujú a rozhodne vyzerá aspoň na rok a pol. Hm, jablko zrejme nepadlo ďaleko od stromu a David je svojmu otcovi už teraz podobný. Ale dosť o tom, nie je to moja starosť. Vlastne napokon to celé dopadlo lepšie, než som predpokladala. Dudley nechcel vážne nič iné, než zistiť ako sa Harrymu darí. On tomu síce stále ešte nerozumie, ale určite nebude na škodu, ak spolu udržia aspoň aké- také vzťahy. Ale samozrejme ho do ničoho nenútim. V tomto ohľade tolerujem akékoľvek jeho rozhodnutie, aj keby už tú rodinu nechcel nikdy v živote vidieť.

 

Dnes keď som čítala Denného veštca tak som na to pozerala s otvorenými ústami. Ten nafúkanec Draco Malfoy sa oženil. Nie že by ma to až natoľko prekvapilo, ale vždy som si myslela, že si vezme Pansy. Veď tá za ním večne doliezala ako nejaký cvičený pudel. Miesto toho si vzal nejakú Rakúšanku. Helena von Reuter, tak nejako sa tuším volá. Nepochybne je to ďalšia z tých snobských čistokrvných slečiniek čo sa vydávajú len pre peniaze a aby zabezpečili tú ich pomyselnú čistú pokrvnú líniu. Nechápem tie ženy, ktoré sa dokážu vydať bez lásky. Veď ten život potom musí byť o ničom. Neviem si to predstaviť, žeby som žila s Harrym len preto, že je to svetoznámy kúzelník. Zrejme by sme spolu len mlčky sedávali pri stole, hrali by sme sa na dokonalý pár a pritom by sme si nemali čo povedať. Takto si ony predstavujú život? Potom zrejme nevedia ČO JE ŽIVOT.

 

Pri tomto poslednom zápise sa Lilly usmievala. Sedela práve pod svojim obľúbeným stromom v záhrade a doliehal k nej veselý smiech jej mamy a jej novej priateľky. Nebol to nik iný než tá „snobská slečinka“, ako ju jej mama nazvala. Ako veľmi sa môžu veci zmeniť, pomyslela si a čítala ďalej. Väčšinu času teraz trávila čítaním, keď sú jej bratia v škole a ona s mamou je doma sama. Občas sa hrá s Hugom, ale čítanie maminho denníku ju určite nikdy neomrzí.

 

(Pozn. autorky: Súvisí s jednorazovkou Pravá podstata)

 

Som tehotná. To jediné slovko stačí, aby sa váš život obrátil naruby. Tak veľmi som si želala počuť túto vetu už dávno. A teraz keď sa tak konečne stalo necítim nič okrem výčitiek a bolesti. Ohrozila som svoje dieťatko svojou hlúposťou. Ak sa mu niečo stane, nikdy si to neodpustím. A čo si o mne pomyslí Harry, keď to zistí? Bude sa hnevať a bude mu to ľúto. ľútosť, tú bude cítiť predovšetkým. tak veľmi sa teší, kedy budeme mať konečne vlastnú rodinu. Keď som si raz myslela, že som tehotná a bol to napokon len planý poplach, bol sklamaný. A teraz keď by sme o to dieťa prišli mojou vinou? Neobviňoval by ma, to určite nie, alebo by to aspoň nikdy nepovedal nahlas. Ale nemohla by som s tým žiť. S pocitom, že sa mi už nikdy nepozrie do očí, aby som nevidela jeho bolesť a zármutok. Nie, to nejde.... ja... nesmiem mu to povedať. Možno raz... ak bude všetko v poriadku... ale teraz nie... nikto to nesmie vedieť. Teda len Hermiona, ale ona udrží moje tajomstvo.

Prosím, nech je v poriadku. Urobila som chybu, viem, ale trest si zaslúžim ja a nie to nevinné dieťa. Na mne nezáleží, ale ono nech žije. To jediné žiadam...

 

Lilly zadržiavala dych. Čo sa zase stalo? Pozrela smerom k mame a premýšľala nad tým, čo všetko ju v živote stretlo a ešte stretne. Čítala ďalej, aby sa dozvedela, ako to všetko napokon dopadlo.

 

Už to vyzeralo, že je všetko v poriadku. Vydýchla som si, ale nie nadlho. Najbližších 24 hodín je vraj pre dieťatko kritických. Prosím, poklad môj najdrahší, vydrž. Mamička ťa veľmi ľúbi a urobí všetko, aby si bol v poriadku, ale bojuj aj ty, maličký. Prosím, bojuj a nenechaj ma samu.

Hermiona už takmer zavolala Harryho. Chcela by som, aby tu bol so mnou, veľmi by som to chcela, ale už teraz mám pred sebou jeho zelené oči. Vidím v nich strach, zúfalstvo, bolesť a lásku. Viem, že ma miluje, ale bude ma mať rád aj potom? Čo ak to nezvládnem? Bude ma môcť vôbec vystáť po svojom boku?

Mala by som prestať fňukať, tým si nepomôžem a tomu malému tiež nie. Prepáč môj maličký, ja sa polepším. Prosím, vydrž a uvidíš, že ťa mám najradšej na celom svete. Snáď raz budeš môcť povedať, že som dobrá matka. Snáď mi raz odpustíš to, čo som ti teraz spôsobila.

 

Lilly po lícach stekali slzy. Jej mama musela byť naozaj zúfalá, keď toto písala. Nikdy nepochybovala o tom, že má tú najlepšiu mamičku na svete a určite nemohla za to, čo sa vtedy stalo. Listovala ďalej, aby zistila, či to dieťatko napokon prežilo. Ak áno, znamenalo to, že šlo o Jamesa a predsa aj on svojich rodičov mal rád. Lilly si bola istá, že aj keby o tom James vedel, nikdy by mame nič nevyčítal.

 

Konečne by malo byť všetko v poriadku. Zajtra môžem ísť domov. Sľubujem, že počúvnem všetky rady a budem sa šetriť a ty, môj poklad, to so mnou skús vydržať. Tvoj ocko bude veľmi šťastný, tak ako ja. Toto však zostane len medzi nami, dobre? Nepovieme ockovi, čo sa stalo. Trápil by sa a ja ešte viac. Nemám radosť z toho, že mu budem niečo tajiť, ale bude to tak lepšie pre nás všetkých.

 

Nevydržala som to. Keď som ležala na gauči a on sa na mňa tak úzkostlivo pozeral, podľahla som. Potrebovala som to zo seba všetko dostať. Neviem, čo by som bez neho robila. Prijal to lepšie než som myslela. Samozrejme že som vedela, že bude stáť pri mne, ale potrebovala som, aby ma o tom uistil. Dokázal to dokonale a ja... cítim sa trochu lepšie. Nie je dobrý nápad mať vo vzťahu tajomstvá. Snáď už nikdy nebude nič, čo by som mu musela tajiť. Napokon to aj tak zistí, poznáme jeden druhého lepšie než som si myslela. Ale to je dobre. Aspoň viem, že je niekto, komu môžem dôverovať a kto ma pochopí aj bez slov. On ma pochopí. Vďaka ti, Harry že si so mnou. Vďaka aj tebe, môj maličký, že si to so mnou vydržal. Naozaj sa polepším, uvidíš. Tak veľmi sa na teba tešíme, už aby si tu bol s nami. Aby sme ťa mohli držať v náručí, dať ti bozk na líčko, hladkať tvoj drobný nosík a sledovať tvoj úsmev. Už čoskoro môj poklad, už skoro to tak bude.

 

Tak predsa len šlo o Jamesa, vydýchla si Lilly. Netušila, že sa odohrala nejaká dráma pred narodením jej najstaršieho brata. Vie o tom vôbec on sám? To je vlastne jedno. Našťastie všetko dobre dopadlo. Lilly zavrela denník. Ďalšie kapitoly si nechá na inokedy. Schovala ho do kapsy šiat a rozbehla sa k mame. Vrhla sa jej okolo krku, usadila sa jej na kolená a so zavretými očami vdychovala jemnú kvetinovú vôňu, podľa ktorej by svoju mamu spoznala vždy a všade.

 
19.10.2009 20:23:46
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one