Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Kapitola č.7: Radosti i starosti

Lilly čítala mamine opisy z obdobia tehotenstva a hlavne z tých prvých, kde sa zmieňovala o nevoľnostiach a zvracaní nadobudla dojem, že to asi nie je práve príjemné obdobie. Neskôr sa k tomu pridali bolesti chrbta a opuchnuté nohy, únava a ktovie čo ešte. Na druhej strane, keď Ginny opisovala prvé pohyby, ktoré cítila bolo v tom toľko nadšenia a radosti, že to prekonalo všetky nepríjemnosti spojené s týmto stavom. Niektoré zo zápiskov boli dialógy s ešte nenarodeným dieťatkom a Lilly si predstavovala, ako jej mama tie slová, ktoré napísala, pokojne hovorila svojmu synovi.

 

Malo by to byť každým dňom. Už čoskoro konečne uzrieš tento svet, poklad môj najdrahší. Máme už pre teba všetko pripravené, dokonca aj mená. Áno, nad menami sme už rozmýšľali a netrvalo nám dlho než sme sa dohodli. Ak si chlapec, budeš niesť meno svojho dedka Jamesa. Ak si dievčatko, budeš Lilly ako mama tvojho ocka. Viem, povedala som ti to už veľa krát, ale naozaj sa už neviem dočkať kedy tu budeš s nami. Teraz spinkaj, áno pohladkám ťa, viem že to máš rád, upokojuje ťa to. Vieš, že som tvoja mama a dala by som hoc aj život za to, aby si bolo v poriadku, šťastné a milované, dieťa moje.

 

Je to chlapec. Môj malý James. Je krásny, nádherný, rozkošný... neviem aké označenie ešte použiť. Je to úplne iné pozerať na cudzie a na vlastné dieťa. Nech je to cudzie akokoľvek milé, to vlastné je vždy úplne najkrajšie, najmilšie... Stojím nad jeho postieľkou a nemôžem sa na neho vynadívať. Je podobný Harrymu. Má jeho oči a čierne vlasy. Spinká pokojne a kútiky úst sa mu dvíhajú v slabom úsmeve. Myslím, že cíti, že je tu v bezpečí a milovaný. Jeho drobné pršteky sa slabo ovinú okolo môjho prstu, keď ho pohladkám po drobnej ručičke.

Pôrod neprebehol práve bez komplikácií, v jednej chvíli som sa o neho naozaj bála, ale našťastie je v poriadku môj chlapček. Harry trval na tom, že zostane celý čas so mnou a vlastne som bola rada. Videla som, že je nervózny, ale snažil sa nedávať to na sebe poznať. Celý čas ma držal za ruku, nežne mi do ucha šepkal, ako veľmi ma ľúbi a keď sa to stalo... ošetrovateľka nám povedala, že má okolo krku obmotanú pupočnú šnúru a hrozí, že sa zadusí... som rada, že som tam vtedy nebola sama, že mi zovrel ruku ešte pevnejšie. Pozrel mi do očí a uisťoval ma, že to bude v poriadku. Hlas sa mu triasol. Áno, aj on sa bál a v jeho hlase boli tie obavy viac než zrejmé, ale povzbudzoval ma ako najlepšie vedel. Keď sa izbou rozľahol detský krik, od úľavy sme obaja vydýchli a než sa šiel pozrieť na svojho syna, nášho syna, pobozkal ma a povedal mi, že ma miluje.

Držal ho na rukách, opatrne aby mu neublížil a ja som videla v jeho očiach, čo cítil. Zdieľali sme rovnaké pocity... radosť, úľavu, šťastie, hrdosť... náš prvorodený syn... James sa rozplakal a on mi ho podal. Privinula som ho k sebe. Ospalo otvoril očká, zelené ako jeho otec, a zívol. Na chvíľku sa utíšil, akoby ma spoznal, ale o chvíľu sa opäť dožadoval pozornosti a z plna hrdla sa rozkričal. Bol hladný, ale keď sa dosýta napil, opäť zívol a zaspinkal. Ani neviem, kedy mi z očí vyhŕkli slzy. Zistila som to, až keď mi ich Harry jemne zotrel z tváre, vzal malého a povedal mi, aby som odpočívala. V tej chvíli bolo moje šťastie dokonalé a mne sa podarilo na chvíľu zaspať.

 

Dvere sa u nás veru netrhnú. Prichádza jedna návšteva za druhou, len aby sa mohli pozrieť na Jamesa. Každý mi opakuje, že krásny, ale to ja predsa už dávno viem. Mama s Hermionou by pri jeho postieľke dokázali stráviť hodiny a hodiny. Úplne ich chápem, ja sama sa od neho nehne, keď nemusím. Väčšinu dňa ešte prespí, teda ak práve nie je hladný a nedožaduje sa mojej pozornosti. Vtedy aj ja na chvíľu zavriem oči a zdriemnem si. Harry si vzal na pár dní voľno, aby mi mohol pomáhať a byť s nami. Je to od neho naozaj milé.

 

Ron s Hermionou nadšene súhlasili, že sa stanú jeho krstnými rodičmi. Usporiadali sme malú rodinnú oslavu, aj keď vlastne pri veľkosti našej rodiny sa o malej oslave asi nedá uvažovať. Krstní rodičia dali Jamesovi ochranný náramok, aby ho chránil od všetkého zlého, než sa sám bude môcť brániť vlastnými silami. Je to zvykom v kúzelníckych rodinách dávať amulety, prívesky či náramky ako tento, aby chránili dieťa.

 

Už dva dni len plače a plače. Neviem, čo mám robiť, aby prestal. Hladný nie je, prebaliť nepotrebuje a predsa stále narieka. Môj chlapček, čo je ti?

Mama ma uisťuje, že to nie je nič vážne, ale aj tak som z toho zúfalá. Vraj len zastavené vetry, potvrdila aj ošetrovateľka a odporúčala mi jemne mu masírovať bruško. Lektvary vraj pre deti neodporúča a tak musíme len chvíľu vydržať, kým to prejde. Nemám si vraj robiť starosti, lebo to má väčšina detí a vždy sa to napokon upraví. Lenže ako si nemám robiť starosti? Som predsa jeho matka a keď ho počujem takto plakať... vraj som príliš úzkostlivá. Možno majú pravdu, len keby prestal plakať...

 

Je mu lepšie, naozaj to prešlo a je zase pokojný. Uff, to mi odľahlo. Dnes tu bola na chvíľu mama. Vlastne na celé popoludnie a trvala na tom, že si musím odpočinúť. Hm, ako je možné, že mamy vždy vedia, čo ich deti potrebujú? Teda až na mňa, ale mama vraví, že to chce čas. Dúfam, že má pravdu ako vždy. Už sa cítim naozaj lepšie, navyše viem, že sa na ňu môžem kedykoľvek obrátiť s žiadosťou o pomoc. Na ňu a na Harryho, ten mi tiež veľmi pomáha.

Jamie spokojne spinká vo svojej postieľke. Aj ja na chvíľu môžem zavrieť oči, kým sa opäť nezobudí môj syn. To znie tak krásne... môj syn.

 

Lilly sa usmievala od ucha k uchu, keď dočítala. Jej mama sa rozhodne naučila všetko, čo ako dobrá mama potrebuje a vždy vie, čo potrebujú oni. James, Albus a ona. Mama vie, kedy potrebujú utešiť, kedy potrebujú pohladiť, dokonca aj vynadať im vie v tej správnej chvíli. Mama je proste len jedna a len ona pozná svoje deti tak ako nik iný. Je medzi nimi najsilnejšie puto, aké len medzi dvoma ľuďmi môže byť.

 

 

Kapitola 8: byt matkou

 

Tak, hoci to nebude nič moc, ale hádam apsoň niečo vás poteší. Vďaka Galadree som dnes dostala nejaké nové nápady a tak ich hneď realizujem. Tu je kapitola denníku a najbližšie pripravujem jednorazovku, v ktorej som sa nechala inšpirovať Neovou Nehou.

 

Ginnin denník bol od Jamesovho narodenia plný najpresnejších opisov tých „veľkých“ vecí, na ktoré žiaden rodič nezabudne. Od prvých zúbkov, prvých slabík až k prvým slovkám a nakoniec, prvé krôčiky- to boli veci o ktorých sa v denníku rozpisovala aj Ginny. Avšak rovnako ako iné matky na jej mieste, aj ona občas pociťovala úzkosť, strach, bezmocnosť a v neposlednom rade aj zúfalstvo. Tieto pocity sa miesili s radosťou, šťastím a nesmiernou pýchou na svoje dieťa a jej nálada sa občas menila z minúty na minútu.

 

James rástol a onedlho už nebol jediný, komu rodičia venovali svoju plnú pozornosť. Prekvapenie v podobe druhého dieťaťa tak skoro po Jamesovi, ktoré Ginny pripravila Harrymu, vyvolalo na perách malého dievčatka pobavený úsmev. Lilly si vydýchla, že ostatné mamine tehotenstvá prebehli bez najmenších komplikácií a situácia s dvoma deťmi rozhodne nebola ľahšia než s prvým narodeným potomkom. Môže sa zdať, že nadobudnuté skúsenosti matke pomôžu pri výchove ďalších detí a v niektorých veciach to tak skutočne je. Teda aspoň dovtedy, než si matka uvedomí, že každé dieťa má na ňu iné požiadavke a potreby. Ginny sa však o svoje deti svedomito starala a nadovšetko ich milovala a jej zápisky v denníku hovorili za ňu.Najmä ten, ktorý napísala v deň, keď sa jej narodila Lilly bol pre dievčatko veľmi dôležitý a významný. Moja drahá Lilly.Ani nevieš, ako veľmi som sa tešila na tento deň. Na deň, keď v náručí budem držať ďalšieho člena našej rodinky, ale veľmi som dúfala, že sa dočkám práve teba, môjho jediného a vytúženého  dievčatka. V našej rodine nebolo nikdy veľa dievčat, ale ja som v teba nikdy neprestala dúfať a hľa, teraz ťa tu mám. Spinkáš si spokojne vo svojej postieľke, ktorú mám tak blízko, aby som na teba videla. Práve teraz zatínaš pästičky a tváriš sa spokojne. Píšem ti to preto, lebo viem, že o pár rokov toto budeš čítať. tak ako moja mama a jej mama predo mnou, aj ja ti odovzdám tento denník,  v ktorom nájdeš mnoho odpovedí na otázky, ktoré by ťa mohli zaujímať.

 

Teraz si len malý uzlíček, drobný púčik, no čoskoro sa zmeníš a ja sa budem s radosťou prizerať, ako sa meníš na ružu v rozkvete. Dúfam, že Život mne a tvojmu ockovi dopraje možnosť vidieť ťa vyrastať a dať ti všetko, čo by si len mohla potrebovať- domov, starostlivosť, oporu a predovšetkým našu lásku. Áno, princezná, neskutočne ťa milujeme, teba aj tvojich bratov a chcem, aby si si to zapamätala, nech by sa dialo čokoľvek.

 

Raz, a bude to určite skôr než by som chcela, vyletíš ako vtáča z klietky, z môjho náručia a vrhneš sa do sveta. Dúfam, že ťa dovtedy naučím lietať tak, aby si to všetko zvládla. Naučím ťa, ako nelietať príliš vysoko, aby ti ostré slnko nespálilo tvoje jemné krídelka, ale ani nízko, aby si bola voľná a slobodná a vyhla sa akýmkoľvek prekážkam. A ak sa mi to nepodarí, moja náruč bude pre teba vždy otvorená, kedykoľvek sa do nej môžeš vrátiť a ja tu pre teba vždy budem.

 

Buď šťastná, moja maličká...S láskou Tvoja mamička. Lilly si zotrela slzu z oka a keďže už bolo naozaj veľmi neskoro, musela odložiť čítanie na druhý deň.Poľahky sa dostala k obdobiu, kedy u Jamesa začali objavovať prvé známky mágie. V tom čase mala ona asi rok a James bol o 4 roky od nej starší.  Dnes bol zase deň. Musím sa s Harrym porozprávať o nejakých bezpečnostných opatreniach. Asi by mi mohla poradiť aj mama, pretože sa bojím, čo by sa mohlo stať.Kŕmila som Lilly a keďže som už s ňou mala dosť problém, aby vôbec niečo zjedla, tak som Jamesa sprvu nevnímala. Hrali sa s Albusom v obývačke, vo svojom obľúbenom kúte, ktorý sme im pre tento účel vyhradili. Mala som ich tak pod dozorom, kým som varila a motala sa v kuchyni. Zaregistrovala som pohyb a viem, že niečo hovoril, ale akosi som nebola schopná vnímať jeho slová. Keď mi Lilly vyprskla do tváre kašu, ktoou som ju kŕmila a James tam do mňa čosi hučal, odvrkla som mu, aby sa šiel hrať, že na neho nemám  čas.

 

Áno, priznávam, v tej chvíli som bola nahnevaná a nepríjemná, takže som možno aj zvýšila hlas. Viem, stále si opakujem, že musím byť trpezlivejšia a hlavne keď som nervózna, nesmú to odnášať deti, lenže ono sa to ľahšie povie než urobí.

 

Je pochopiteľné, že sa nahneval, ale že pritom už uvoľní také množstvo náhodnej mágie...Dvierka na skrinkách v kuchyni sa všetky otvorili a miska, ktorú som držala v ruke sa rozprskla na všetky strany... Ešte že tie črepiny nezasiahli jeho alebo Lilly. Ja som sa síce porezala, ale to bola len maličkosť. Pochopiteľne mnou lomcovala zlosť, ale prekryl ju iný pocit. Okamžite som začala kontrolovať, či sú obaja v poriadku. keď som si bola istá, objala som Jamesa. Bol prekvapený a azda trochu vystrašený z toho, čo urobil, ale vysvetlila som mu, že je to v poriadku. Jachtal, že to nechcel urobiť, že len chcel, aby som ho počúvala...

 

Merlin mi pomáhaj. Jeho mágia začína byť rozhodne silnejšia než akú dokáže potlačiť jeho ochranný náramok, ktorý dostal pri krste od Hermiony a Rona. Rozhodne s tým musíme niečo urobiť, aby si nejako neublížil, keď ho jeho mama nebude počúvať, pretože bude mať v hlave iné veci. Bože, som to ja ale hrozná matka. Ja to snáď nikdy nedokážem tak, aby mali všetci rovnako. Chcem sa im venovať rovnako dlho, ale... nejde to. Alebo aspoň ja to nedokážem.  O pár dní neskôr čítala Lilly iný zápis. Harry prišiel domov a akosi zvláštne sa usmieval. Poznám ten jeho nevinný úsmev, ktorý svedčí o tom, že má niečo zalubom. Prísne som sa na neho pozrela, ale on to ignoroval a ťahal ma von. Vraj mi potrebuje niečo ukázať. Bola som zvedavá, čo je také dôežité tam vonku a tak som za ním napokon šla. Vonku na dvore bolo akési čudo, ktoré pripomínalo metlu. Nechápala som, čo to je. Kým mi Harry nevysvetlil, že je to nový model rodinnej metly. Najprv som vyprskla smiechom a takmer sa  zvíjala v kŕčoch, ale keď som videla jeho ublížený výraz, snažila som sa to tlmiť. Nevedela som si predstaviť, ako sa na tom máme celá rodina vzniesť do vzduchu a hlavne, ako sa na tom udržia deti?

 

Pochopila som zakrátko. Na metle boli totiž pripevnené neviditeľné sedačky, do ktorých sa usadia deti a miesta pre rodičov sú jedno vpredu a jedno vzadu, kvôli bezpečnosti. Naozaj skvelý vynález, pomyslela som si a pomaly som začala ľutovať, že som sa na začiatku smiala. Napravila som to teda aspoň tým, že som navrhla, aby sme sa hneď šli preletieť a ukázali našim ratolestiam svet z vtáčej perspektívy. Asi nemusím písať, aké boli deti nadšené a ja som sa po dlhom čase odpútala od každodenných problémov a užívala si radostné chvíle s svojou rodinou.
19.10.2009 20:24:22
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one