Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Kapitola č.11: Vyhrážky

Po Harryho odchode Severusa doma skutočne nič nedržalo. Krbom informoval riaditeľa, že sa vráti do Bradavíc a ako si zaumienil, tak aj urobil. Zbalil si svoje veci a ešte v ten večer sedel pred vyhasnutým krbom svojich súkromných komnát. Vedel, že sa každú chvíľu ozve klopanie na dvere. Riaditeľ ani tentoraz nesklamal.

“Severus, nečakal som ťa späť tak skoro,” skonštatoval, sadajúc si do ponúkaného kresla.

“Dúfam, že to nie je problém,” ozval sa Severus a spýtavo pozrel na starého muža pred sebou.

“Ale kdeže, chlapče! Žiaden problém, vlastne som rád, že mi tu niekto bude robiť spoločnosť. Verím, že Harry využije voľný čas a preskúma nejaké tajné chodby hradu,” zachichotal sa.

“To sotva, keď ho má Potter pod palcom,” zavrčal Snape zlostne.

“Čo prosím?” nechápal Albus a prekvapený výraz na jeho tvári skutočne svedčil o tom, že nič nevie.

“Dnes prišiel do môjho domu aj s nejakou ženskou a Harryho si jednoducho odviedol. Bolo mu jedno, že Harry s ním nechcel ísť,” vysvetľoval a neskrýval svoje podráždenie. Avšak svoju bolesť, ktorej veľkosť mohol chápať len on sám, prípadne iný rodič, ktorý podobne nezmyselnou hrou osudu prišiel o dieťa, tú si nechal pre seba. “Oháňal sa formálnym rozhodnutím sociálneho úradu a na ničom inom mu nezáležalo. Do kotla, Albus! Ako je možné, že sa to všetko tak zvrtlo? Ani nechcem pomyslieť na to, aké následky by tento psychický nátlak na Harryho mohol mať,” povzdychol si rezignovane.

“On to naozaj urobil?” spýtal sa Albus neveriacky. “Dobre, pripusťme, že James Potter a ty ste sa nikdy nemali v láske a keď k tomu pripočítame vašu rivalitu vo vzťahu k Lilly… Je jasné, že James žiarli na to, že si strávil s jeho synom viac času, než on a chce to dohnať. Porozprávam sa s ním a pokúsim sa mu dohovoriť. Aj keď tomu možno stále odmietaš uveriť, James nie je zlý muž a pre svoju rodinu by urobil čokoľvek,” dohováral aj jemu mierne riaditeľ.

“Iste a preto nechal svoju ženu a syna s maskovanou ženou, čo sa nevedela brániť. Celá tá jeho historka je smiešna, Albus. Neverím ani slovu z toho, čo nám narozprával a rozhodne sa mi nepáči, že je s ním Harry sám,” zavrčal Severus a podišiel k baru, ktorý stál vedľa krbu.

“Áno, to chápem. Preto som ponúkol Jamesovi miesto učiteľa Obrany proti čiernej mágii. Kým bude v škole, budeme ho mať takzvane pod dozorom,” bránil ho Albus.

“Čože? Ten idiot tu bude učiť? To snáď nemyslíš vážne, Albus! Po jedenástich rokoch si sem nakráča ako nejaký frajer, vezme mi syna a teraz mu dokonca ponúkneš miesto, ktoré rok čo rok odmietaš dať mne? Začínam mať pocit, že ste sa proti mne spikli. Ale ak sa ma chceš nadobro zbaviť a vyštvať ma odtiaľto, tak mi to proste len povedz. Zo mňa idiota nikto robiť nebude!” vybuchol Severus. Udalosti posledných dní naňho vskutku veľmi ťažko dopadali a on nejakým spôsobom musel ventilovať svoju zlosť.

“Upokoj sa, Severus!” povedal Albus vážne. “Nik ťa odtiaľto nechce vyštvať, to dobre vieš. Som rád, že si tu a neviem si na miesto učiteľa lektvarov predstaviť nikoho schopnejšieho. Len preto, že ťa chcem na tomto poste odmietam tvoju žiadosť na Obranu. Prosím ťa, chlapče, nerob to nám všetkým ťažšie, než už to je,” žiadal starec naliehavo.

“Naozaj neviem, či tu chcem naďalej zostať, ak tu bude učiť Potter. V škole som si s ním užil dosť a teraz… nechcem do toho všetkého zaťahovať Harryho. Vysvetlil som mu, že sme s jeho otcom nevychádzali najlepšie a za posledných niekoľko dní iste pochopil, že sa na tom nič nezmenilo. Dúfal som, že kým budeme v škole, mohlo by byť medzi mnou a Harrym všetko ako predtým, ale pokiaľ tu bude i Potter…”

“Neunáhli sa, Severus. Harry bude určite potrebovať vás oboch, každého svojim spôsobom. Viem, že je to pre teba ťažké. Porozprávam sa s Jamesom a…”

“Povedz mi ešte jednu vec, Albus,” prerušil ho Severus odmerane.

“Áno, chlapče?”

“Ako to vyzerá s Blackovým oslobodením?” spýtal sa, prepaľujúc riaditeľa svojim prenikavým pohľadom.

“Hovoril som s niekoľkými členmi Starostolca a preverujú sa nové dôkazy. Verím tomu, že by Sirius mohol byť vonku z Azkabanu ešte pred začiatkom školy. James ma prosil, aby som mu dovolil zostať tu, na hrade, s ním a Harrym. Vraj by mu to prospelo, kým by sa dal dohromady z väzenia a ja s tým celkom súhlasím. Bude Jamesovi pomáhať s vyučovníma, kým sa obaja opäť trochu začlenia do normálneho života,” priznal nepokojne Albus a hádam prvýkrát po rokoch nevedel, čo od Severusa v tej chvíli čakať. “Obaja sú dospelí a vedia, ako sa správať,” dodal neisto, keď videl blesky v očiach profesora lektvarov.

“Mám strašnú chuť okamžite zdvihnúť kotvy a zmiznúť odtiaľto čo najďalej. Ver mi, Albus, neurobím to len z jediného dôvodu, kvôli Harrymu. Nebyť jeho, neudržíš ma tu nijako, obzvlášť ak tu budú Potter a Black otravovať vzduch. Varujem ťa však! Nech mi hoc i len jeden z nich skríži moju cestu a stretne sa s koncom môjho prútika a ja nebudem brať ohľady na nikoho a nič. Je to jasné?” vyhrážal sa zlostne.

“Úplne,” potvrdil Albus a povzbudzujúco sa na Severusa usmial. Vedel, že výbuchu nezabráni, no kým ho mal v škole, bude všetko v poriadku. Tí traja sa medzi sebou nezniesli od samého začiatku a zrejme sa to nikdy nezmení, no prinajmenšom Severus nedal výpoveď. To by ho naozaj mrzelo.

Dva týždne. Dva- extrémne dlhé- týždne ubehli, odkedy sa Snape vrátil do školy a konečne sa sem mal vrátiť i Harry. Blacka pred troma dňami pustili z Azkabanu, čo znamenalo, že dokonca ani Lupin sa neobťažoval informovať ho o tom, ako sa Harry má a či je v poriadku. Nenápadne, aby nevyzeral príliš horlivo, sa v dobe ich očakávaného príchodu zdržiaval blízko hlavného vchodu. Chcel, aby ho Harry videl hneď, ako sem príde. Aby vedel, že mu na ňom stále záležalo, nech je kdekoľvek.

Konečne ho uvidel. Kráčali po školských pozemkoch: traja dospelí muž, samozrejme ani Lupin nesmel chýbať pri veľkom návrate do Bradavíc, a chlapec, ktorý bol napočudovanie akýsi zakríknutý. Severus vedel, ako Harry miluje školu, veď to tu preňho bol druhý domov, presne ako pre neho, no dnes sa nezdalo, žeby bol nadšený zo svojho návratu.

“Snape!” zamrmlal Potter na pozdrav a Sirius Black naňho veľmi nepekne zazeral. Lupin ako vždy odvracal tvár a snažil sa ignorovať, čo jeho priatelia robia. A Harry… očakával, že sa naňho chlapec vrhne s nadšením, no namiesto toho zízal do zeme, akoby tam bolo niečo veľmi zaujímavé. Severus zostal ochromene stáť.

Nečakal, že Potter dokáže rozbiť ich vzájomný vzťah tak rýchlo. Zrejme sa mu to podarilo, pretože keď Harry zdvihol hlavu a ich pohľady sa konečne stretli, videl v nich zmätok a strach. Napriek tomu, že ho učil uzatvárať svoju myseľ, mohol v ňom čítať ako v otvorenej knihe. Vedel to. On mu to povedal, došlo

Severusovi a zdesene o krok ustúpil.

James Potter mu zasadzoval jednu bolestnú ranu za druhou a zjavne si bol toho vedomý.

“Ahoj, Harry,” zamumlal potichu.

“Ahoj,” hlesol chlapec a bolo vidieť, ako doslova bojuje sám so sebou. Nevedel, čomu má veriť. Nevedel, čo robiť. Dva neviditeľné povrazy ho ťahali, každý na inú stranu. Severus sa mu rozhodol pomôcť. Nesmie ho predsa nechať, aby veril všetkému, čo mu James povedal. Zničilo by ho to. Ich oboch by to zruinovalo a James Potter by opäť zvíťazil. To predsa nechcel dopustiť, či áno?

“Všetko ti vysvetlím,” šepol tak, aby ho počul len Harry a zdalo sa, že to málo stačilo k tomu, aby Harry spravil krok vpred a vrhol sa Severusovi okolo krku.

“Chýbal si mi,” šepol s tvárou zaborenou v jeho habite. “Chcel by som sa vrátiť domov.”

“Ja viem, Harry, tiež by som to chcel. Uvidím, čo sa s tým dá robiť,” sľúbil Severus, rozhodnutý nevzdať sa len tak bez boja. “Pridáš sa dnes ku mne na čaj?”

“Harry si musí vybaliť a potom sa aj so Siriusom pôjdeme prejsť do Prasiniek,” skočil chlapcovi do reči jeho otec.

“James, myslím, že by ste tú prechádzku mohli odložiť, alebo ísť so Siriusom sami,” vmiesil sa do rozhovoru Remus, ktorý by rád doprial Harrymu a Severusovi chvíľu osamote, aj napriek Jamesovým protestom. On jediný z trojice pobertov si uvedomoval, ako daná situácia Harryho ničí. Dúfal len, že sa Severus nemýlil a ten lektvar bude i naďalej účinný. Z vlastných skúseností však vedel, že psychika zohráva dôležitú úlohu hoc aj v tých najľahších chorobách a tentoraz na tom Harry ozaj nebol najlepšie. Neraz ho počul po večeroch plakať v izbe, zatiaľ čo James trávil čas so Siriusom a s ním. Neraz počul, ako Harry vykrikuje zo sna, kým James pokojne spí ďalej.

Vedel, že Bezsenný dúšok sa nesmie užívať každú noc, no kedy mohol, vtedy ho chlapcovi nalial do džúsu a odniesol mu ho do izby vždy tesne pred spaním.

“Harry predsa chcel ísť do Prasiniek. Dnes je možno posledná príležitosť, kedy si ten výlet môžeme urobiť,” oponoval mu James okamžite a pristúpil bližšie k Harrymu. Pevne mu zovrel rameno, čím ho prinútil od Severusa odstúpiť a nasledovať otca a krstného otca do hradu.

Severus si povzdychol. Nevedel ako to urobiť, no potreboval byť s Harrym sám. Zdalo sa, že aspoň Lupin to chápe a možno by v ňom mohol nájsť tichého spojenca. Musel Harrymu povedať, ako to všetko bolo, a že už dávno nie je smrtijed. Určite to pochopí, nemôže predsa veriť len Potterovej verzii. Predsa ho pozná, vie, že by mu nikdy neublížil a preňho by sa hoc aj vzdal všetkého, čo má, aby ho zachránil nielen pred Voldemortovým návratom a osudom, ktorý mu prisúdila tá hrozná veštba, no i pred chorobou, ktorá ho kvárila.

“Radím ti držať sa od chlapca čo najďalej, Snape!” ozval sa hrozivý hlas za jeho chrbtom a keď sa otočil, zbadal svojho soka stáť pred sebou.

“Kto myslíš, že mi zabráni sa k nemu priblížiť?” spýtal sa posmešne.

“Ja, kto iný,” odsekol James.

“Myslíš, že sa ťa bojím? Ver mi, môžeš byť bývalý bystrozor, no ja mám viac skúseností a dnes nie som obmedzovaný školskými pravidlami, ktoré by mi bránili zakliať ťa,” uškŕňal sa Severus a oči sa mu nebezpečne leskli.

“Och áno, veľký Severus Snape, oddaný smrtijed… Veru, Harry bol naozaj prekvapený touto stránkou tvojej osobnosti. Netušil som, že si tajil svoju minulosť pred “synom”, ako si ho s obľubou označoval,” vrátil mu James rovnako zlostne.

“Si obyčajný úbožiak, Potter. Nevieš sa mi postaviť z očí do očí a miesto toho využívaš vlastného syna, aby si sa mi pomstil. Pritom ten, komu tým najviac ubližuješ, je práve Harry,” vrčal Severus.

“Dokážem sa o svojho syna postarať lepšie než nejaká úbohá troska ako si ty, Snape. Nechápem, ako ti vôbec môže Brumbál veriť,” odsekol James.

“Nerád to priznávam, ale toto máme spoločné.”

“Varujem ťa, priblíž sa k Harrymu, a to potom len zistíš, čoho som schopný. Zničím ťa, Snape a garantujem ti, že Harry ťa bude nenávidieť. Jedného dňa ťa začne prenasledovať a ty pred ním budeš utekať ako lovná zver. A keď ťa chytí, budeš si želať, aby si nikdy nezradil svojho pána, alebo aby to bol on, kto vykoná tvoju popravu,” vyhrážal sa mu a Severus prvýkrát po rokoch cítil, ako mu po tele prebehli zimomriavky.

“Nebojím sa ťa, Potter!” odvrkol a bez ďalšieho zdržiavania sa, sa zvrtol na päte a odkráčal preč.
 
19.10.2009 12:42:10
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one