Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Kapitola č.14: Výpoveď

S rukami zloženými do striešky sedel Severus v kancelárii riaditeľa školy a uprene hľadel pred seba. Čakal, kým sa Brumbál vráti z ošetrovne, aby ho informoval o tom, čo je nové a ktorý zo študentov sa stal novou obeťou neznámeho útočníka. Harry to nebol, tým jediným si bol istý, no aj tak mal o chlapca veľké obavy. Vyzeral unavene a to, že sa ocitol vždy v nesprávny čas na nesprávnom mieste a preto ho ľudia obviňujú z niečoho čo nespravil, tomu nepomáhalo. Snažil sa mu byť nablízku, no Potter okolo nich krúžil ako sup čakajúci na svoju korisť. Kedykoľvek sa k Harrymu priblížil, okamžite sa tam zjavil Potter alebo Blacka akýkoľvek pokus o komunikáciu bol zmarený.

Jediným sposobom, akým spolu tí dvaja mohli komunikovať, boli malé odkazy priložené k Harryho eseji. Harry Severusa uisťoval, že je v poriadku, kým Severus sa ho naopak snažil povzbudzovať. Avšak až do včerajšieho večera, kým ho náhodou nenachytal na jednej z jeho prechádzok po chodbe pod neviditeľným plášťom, mu nepriznal, že ho opäť trápia nočné mory a nielen to.


***

“O čom sú tie sny, Harry?” pýtal sa Severus, keď spolu sedeli v jednej z nepoužívaných učební. Bolo už po večierke, no keďže tejto jedinej skutočnosti vďačil za fakt, že s ním može hovoriť na viac než dva- tri minúty behom vyučovania, mohol nad tým prižmúriť oči.

“Ja neviem, čo tie sny znamenajú. Sú zvláštne…” priznal chlapec a zrejme nevedomky šúchal svoju jazvu na čele. “Vidím dvoch mužov… vlastne troch, ale toho tretieho len počujem. Nepoznám ich, ale toho jedného raz nazvali Červíček,” mrmlal Harry a mračil čelo v snahe rozpomenúť sa na všetky detaily.

“Červíček? Harry, si si istý tým menom? Nevieš, kto bol ten druhý muž?” naliehal Severus, no Harry si nespomenul na viac, než že obaja muži oslovovali toho tretieho ako svojho pána.

“Myslíš, že je to on?” spýtal sa Harry a prvýkrát za dlhú dobu videl Severus v jeho očiach strach.

“Neviem, Harry. Dúfam, že nie,” zamrmlal no akosi podvedome tušil, že jeho priania a nádeje sú zbytočné. Vedel to podľa toho, ako si Harry šúchal svoju jazvu, i podľa vlastného znamenia zla na ľavej ruke.

“Niečo plánujú, ale neviem čo,” zamrmlal Harry. “nepojdeš k nemu, však?” spýtal sa prosebne a Severus vzal jeho ruky do vlastných dlaní.

“Vieš, že budem musieť, ak ma zavolá. Neboj sa, sľúbil som ti, že budem opatrný, spomínaš si?”

Harry mlčky prikývol a hoci si to sám neuvedomoval, začal sa triasť.

“Je ti zima,” skonštatoval Severus a začaroval na chlapca ohrievacie kúzlo, no nezdalo sa, že by to pomohlo. Pozornejšie sa naňho zadíval a všimol si, že sú chlapcove zorničky rozšírené a jeho pohyby akési nekoordinované, až neohrabané.

“Harry, je ti niečo?” spýtal sa ho ustarane.

“Som len unavený,” mávol nad tým rukou Harry a pokúsil sa o úsmev. No vskutku len pokúsil.

“Berieš ten lektvar každé ráno, Harry?” spýtal sa prísne a prinútil Harryho, aby mu pozeral priamo do očí, keď odpovedal. No neklamal, to by Severus spoznal. “Je na čase, aby si si oddýchol,” zavelil Snape a viedol Harryho ukrytého pod neviditeľným plášťom späť k nebelvírskej veži. Nedbal na to, že tam v túto neskorú nočnú hodinu nemal čo robiť. Bez zaváhania vošiel dnu a uložil Harryho do postele.

“Severus,” oslovil ho chlapec pošepky, aby nezobudil svojich spolužiakov.

“Áno?” spýtal sa starší muž so záujmom.

“Myslíš si, že som blázon?”

“Čože? Čo sú to za hlúposti, Harry?” zahriakol ho Severus potichu a chlapec na to len pokrčil ramenami.

“Ron vravel, že nie je normálne počuť hlasy, ale ja ich počujem,” priznal Harry a nervózne žmolil rukami cíp svojej prikrývky. Severusovi akoby v tej chvíli niekto vrazil facku.

“Ty počuješ hlasy, Harry?” spýtal sa opatrne. “Čo tie hlasy hovoria?”

“Nebude sa ti to páčiť,” upozornil Harry jemne a odmietol sa naňho pozrieť.

“Len mi to povedz, Harry. Uisťujem ťa, že nie si blázon, len mi to musíš povedať,” trval na svojom Severus a tak sa Harry napokon podvolil.

“Chce zabíjať,” zašepkal tak, že ho sotva počul, no počul. Severusove nechty sa bolestivo zatínali do dlaní, keď sa snažil sám seba upokojiť a potlačiť zúfalý výkrik.

“Kde máš svoj lektvar, Harry? Možno by si si mal jeden vziať ešte dnes a zase zajtra,” vravel a hoci bol jeho hlas tichý, jeho tón nepripúšťal námietky. Harry vytiahol z prvého šuflíka svopjho nočného stolíka fľaštičku s lektvarom a poslušne ju vypil.Ešte chvíľu ho Severus sledoval, kým nezaspal a potom sa vybral do svojho laboratória. Potreboval pracovať na tom lektvare. Harryho stav sa zjavne zhoršuje, o čom svedčila aj tá triaška v ten večer. A tie hlasy…Severus sa všemožne snažil vypudiť z hlavy všetky rušivé elementy, no pokiaľ išlo o Harryho, zdalo sa to takmer nemožné.


***

Dvere riaditeľne sa konečne otvorili a v nich stál riaditeľ s rovnako ustaranou Minervou McGonagallovou.

“Kto to bol tentokrát?” spýtal sa Severus.

“Slečna Grangerová,” zašepkala Minerva. Pri tom mene Severusa zamrazilo. Akým zázrakom sa to dievča ocitlo na chodbe samé? Veď Zlaté trio, ako ich označoval nejeden učiteľ, bol vždy pokope. Severus mohol len ďakovať Merlinovi, že tam v tej chvíli s ňou nebol aj Harry.

“V škole už nie je bezpečno,” povzdychol si riaditeľ, unavene si sadajúc za stol.

“Obávam sa, že moje správy nebudú o moc lepšie,” začal Severus a významne pozrel na Brumbála.

“Ide o Harryho?” spýtal sa starec a na jeho čele sa prehĺbila ďalšia vrásky.

“To je len jeden z problémov. Obávam sa, že nápor na jeho myseľ ho výrazne oslabuje a zhoršuje už tak vážnu situáciu,” odpovedal vyhýbavo, keďže profesorka premieňania netušila o Harryho chorobe.

“Aký nápor? Hovoríš o tých vašich neustálých hádkách s Jamesom?” vmiesila sa do rozhovoru Minerva. “A ty sa mu čuduješ, Severus? Ste horší ako malé deti,” karhala ho vskutku ako kedysi, keď býval jej študentom.

“Upokoj sa, Minerva. A ty tiež, Severus. Máme doležitejšie veci na práci a väčšie problémy, než je vaša nekonečná rivalita s Jamesom. Pokiaľ ide o Harryho…”

“Má nočné mory, vízie s Voldemortom a navrch toho všetkého halucinácie,” zavrčal Snape, ktorému sa nepáčilo, že chlapcov stav berú na ľahkú váhu.

“Čože?” zvolali naraz Minerva i Albus a tak im vysvetlil, čo od Harryho minulú noc zistil. na Minervine otázky čo je s chlapcom, len obaja pokrútili hlavami, čím ju ešte viac popudili a dohnali k odchodu.

“Vieš, že mu to raz budeš musieť povedať, Severus. Nemožeš ho večne držať mimo to všetko. Čo ak sa mu niečo stane, keď nebudeš nablízku a on nebude poznať rizika? Čo ka ohrozí sám seba len preto, že sa nebude vedieť prisposobiť situácii a zvážiť svoj zdravotný stav?” dohováral mu Albus jemne.

“Nemyslím si, že je na to vhodný čas. Aké myslíš, že to bude detstvo, keď sa bude musieť den za dňom obávať toho, že zomiera? Do kotla, Albus! Chcem, aby si užil aspoň trochu zo svojho už aj tak posraného detstva. Akoby nestačilo, čo si doteraz prežil, musel sa na scéne objaviť aj ten idiot Potter a na dovažok nesmieme zabúdať na Temného pána, ktorý sa neustále pokúša nájsť cestu späť a zrejme k tomu nemá veľmi ďaleko,” rozhorčoval sa Severus, nervózne pochodujúc pred riaditeľovým stolom.

“Možno je na čase, aby sme mu trochu skrížili plány,” odpovedal Brumbál zamyslene.

“Ako to myslíš?” zarazil sa Snape.

“Povedzme, že keď može nastražiť pascu Voldemort, možeme ju nastražiť i my,” skonštatoval Brumbál a podľa iskierov v očiach bolo jasné, že mal nejaký plán a on pochyboval, že sa mu bude páčiť.


Dvere Veľkej siene sa s veľkým treskom rozleteli a dnu vbehol nahnevaný profesor lektvarov.

“To je neslýchané, riaditeľ!” volal pobúrene a bolo mu jedno, že naňho hľadí celá škola.

“Čo sa deje, Severus?” spýtal sa Albus naoko prekvapene.

“Ty dobre vieš, čo sa deje, ty starý blázon!” zavrčal Snape, tesne stojaci pred učiteľským stolom. “Len preto, že neskáčem, ako ty pískaš, neznamená to, že ma možeš kedykoľvek vyhodiť!” zúril Snape, divoko mávajúc akýmsi kusom papiera.

“Vlastne, Severus, presne to možem urobiť na základe bodu č. 364 odstavca a v tvojej pracovnej zmluve. Je mi to ľúto, ale budeš musieť opustiť hrad,” odpovedal Brumbál pokojne, no rozhodne.

“Ale, ale… čo také si urobil, Snape? Odobral si veľa bodov nebelvíru, alebo si rozštvrtil nejakého študenta do svojho kotlíku?” vysmieval sa mu James a Snapeova farba nabrala tmavo červený odtieň.

“Drž hubu, ty idiot, inak za seba neručím!” zavrčal Severus, vyťahujúc svoj prútik.

“A čo mi asi tak urobíš?” nedal sa James zastrašiť.

“Povedzme, že poznám tvoje najväčšie slabiny,” uškrnul sa Severus a pohľadom zablúdil k Harrymu. Chlapec naňho vyjavene civel a nechápal, čo sa deje, no lesk v Severusových očiach ho naozaj desil.

“Harryho nechaj na pokoji!” oboril sa naňho teraz už aj Sirius, vlastným prútikom mieriac Severusovi na hruď, priamo na srdce.

“Ani keby si sa neviem ako snažil, Black, mňa nezastavíš. Zaplatíte za všetko! Vy všetci!” kričla Severus ako zmyslov zbavený a než stihol ktokoľvek reagovať, zmizol z Veľkej siene nasledovaný nechápavými pohľadmi a zdesenými výkrikmi študentov i učiteľov.
 
19.10.2009 12:45:41
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one