Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Kapitola č.15: Nenávidím vás!

Albus čakal v zborovni na svojich kolegov. Vedel, že nebude musieť čakať veľmi dlho. Vlastná zvedavosť by ich sem priviedla tak či tak. Ako predpokladal, o chvíľu sa ozvalo klopanie a dnu sa pomaly začali hromadiť všetci členovia učiteľského zboru. Pozorne sledoval výrazy ich tvárí a ten pohľad ho nepotešil. Podaktorí, ako Minerva, Remus, Filius či Poppy sa tvárili zmätene, akoby nevedeli, čo si o tom všetkom myslieť. Ostatní, zväčša tí, čo sa Severusa báli, mali na tvári niečo podobné úľave a v čele všetkého boli James Potter so Siriusom Blackom, ktorí sa víťazoslovne uškŕňali.

“Mrzí ma, že ste boli svedkami tejto nepríjemnej scény a že sa také niečo odohralo nielen prad vami, ale i pred študentmi,” začal, keď sa všetci posadili. “Ako ste isto pochopili, Severus Snape už naďalej nie je učiteľom tejto školy,” oznámil im to, čo už vlastne vedeli.

“Čo sa stalo, Albus?” spýtala sa Minerva, ktorá ako sa zdalo, nechcela veriť vlastným ušiam. “Spomínam si, ako často si obhajoval Severusa pred nami všetkými, keď sme mali pochybnosti o jeho loajalite a teraz…”

“Povedzme, že Severusove aktivity neboli prospešné škole, skor naopak. Nemožem ohroziť ďalších nevinných študentov len preto, aby som si v škole udržal profesora, ktorého kvality sú síce vysoké, no rozhodne nevyplnia prázdne miesto po oddanosti škole a záujme chrániť študentov v nej. Keďže do konca školského roka nezostáva veľa času, je zbytočné hľadať niekoho nového. Sám sa ujmem Severusových tried a privítam každú pomoc,” vysvetlil Albus neurčito.

“Chcete povedať, že to bol ten bastard, kto otvoril Tajomnú komnatu?” spýtal sa Sirius a z očí mu doslova sršali blesky. “Ten slizký had!” zavrčal.

“Je to tak, Albus? Má to na svedomí Snape? To preto si ho vyhodil?” pridal sa k nemu i James s vypočítavou chladnokrvnosťou.

“Pokiaľ ide o tajomnú komnatu, vinník nebol odhalený, no pevne dúfam, že severusovým odchodom sa i tento problém vyrieši,” pripustil Albus, čím nepriamo potvrdil ich domnienky.

“Len nerada to hovorím, Albus… Sám vieš, koľkokrát som protestovala proti jeho učebným metodám, no nebolo to trochu unáhlené? Učí tu už dosť dlho na to, aby sme sa uistili o jeho loajalite nielen tebe. ale i škole a Rádu,” ozvala sa Minerva, no jej hlas neznel tak presvedčivo.

“Ja viem, Minerva, no faktom zostáva, že Severus bol a stále je smrťožrútom,” zamumlal Brumbál potichu.

“To nie je pravda! Klamete! Vy všetci!” ozval sa odrazu od dverí hlas, ktorý nik nečakal. Harry zo seba stiahol otcov nevidietľný plášť a odhalil tak svoju prítomnosť.

“Harry, chlapče…” oslovil ho Brumbál jemne.

“Nie! Nie som žiaden váš chlapec! On je nevinný a vy to viete!” kričal Harry nahnevane a od zlosti zatínal päste.

“Harry! Ihneď prestaň kričať na riaditeľa!” okríkol ho James pohotovo a prudko ní zatriasol, keď sa k nemu dostal pomedzi ostatných.

“Nechaj ma!” vytrhol sa mu Harry pohotovo a rukou si drel rameno, ktoré ho bolelo opd toho, ako ho James chytil. “Všetci mu krivdíte! Nenávidite ho a nezaujíma vás, ako sa cíti on! Tak ako vás nezaujíma, ako sa cítim ja! Nenávidím vás!” pokračoval Harry vo svojom výbuchu.

“Pán Potter!” snažila sa zasihanuť profesorka McGonagallová, no Brumbál ju posunkom zastavil, aby sa neplietla do rodinných záležitostí.

“Harry, okamžite sa ospravedlníš!” prikázal mu James a prísne na chlapca pozrel.

“Nikdy! Kým vy sa neospravedlníte jemu!”

“Harry, ten bastard sa k tebe chcel len dostať, aby ťa neskor mohol využiť ako svoju vstupenku pre návrat k Voldemortovi,” ozval sa už aj Sirius, ktorý sa poponáhľal na pomoc svojmu priateľovi a jeho snahe skrotiť nahnevaného chlapca.

“Vy tomu nerozumiete!” zvolal Harry frustrovane a nevšímal si, že mu po tvári samovoľne začali tiecť slzy. “On ma má rád! Nie ako vy! Zachránil ma a stará sa o mňa! Nenávidím vás za to, že ste mi ho vzali!” kričal a pohľadom sa zavrtával do svojho otca.

James podvedome zdvihol ruku, no chystaný pohyb nikdy nedokončil.

“Dotkni sa ho a na vlastnej koži pocítiš moj hnev,” zavrčal zlostne Remus, ktorý sa znenazdajky objavil po boku svojho priateľa a zachytil jeho ruku vo vzduchu.

Harry nemeškal a vystrašene utiekol preč od všetkých. Nevidel už zhrozené výrazy na tvárach učiteľov i riaditeľa, ktorí boli šokovaní tým, že ho chcel otec zbiť.

“Pusť ma,” požiadal James, keď trochu skrotol a Remus poslúchol, no zlosť, ktorá ním lomcovala ho neopustila.

“Harry mal v niečom pravdu,” povedal takým mrazivým tónom, aký uňho ešte nikdy nikto nepočul. “Som si istý, že Severusovi krivdíte. Za posledných niekoľko rokov som ho spoznal viac, než by som sa kedy nazdal, ale jedno viem isto: On by Harrymu ani žiadnemu inému študentovi neublížil. Vám je však jedno, ako sa cíti. Vám je jedno, čo bude s Harrym a ako toto všetko naňho vplýva. Potrebovali ste nájsť vinníka, tak ste vzali prvého, čo bol po ruke. A ty, James, nechceš nič iné než pomstu a neváhaš k tomu využiť akúkoľvek príležitosť. Že to ničí tvojho syna je ti jedno, však? Nikdy by som si nepomyslel, že to poviem, ale Severus Snape je lepší človek než ty a na to pamätaj, keď sa budeš márne snažiť získať späť doveru vlastného syna,” vyštekol a vybehol zo zborovne za chlapcom.


Ako predpokladal, Harry nebežal do veže, lež presne opačným smerom, do žalárov. Našiel ho zúfalo búšiť na Severusove dvere, no nik neotváral. Neprekvapovalo ho to. Severus bol zrejme už dávno preč a on sa mu nemohol čudovať. Veľmi dobre vedel, aký je to pocit, byť odnekiaľ vyhnaný, nechcený a nenávidený. Ako vlkolak si toho užil dosť, aj keď v jeho prípade mnohí poukazujú na fakt, že on za svoje prekliatie nemože, kým Snape sa rozhodol dobrovoľne.

“Harry,” oslovil chlapca, ktorý takmer nevnímal svoje okolie. Opatrne ho chytil za rameno a pritiahol si ho k sebe. Zmietal sa a bránil, no on bol silnejší a napokon sa Harry podvolil jeho zovretiu a schúlil sa v jeho náručí ako malé dieťa.

“To zas bude dobré, Harry,” snažil sa ho upokojiť a krúživými pohybmi hladkal chrbát vzlykajúceho dieťaťa.

“Prečo ho tak nenávidia? Prečo mu to robia?” vzlykal.

“Neviem, chlapče. Je ťažké získať späť stratenú doveru, ak človek urobí chybu. Severus ju už síce oľutoval, no mnohým to stále ešte nestačí a vidia len jeho minulosť,” povzdychol si Remus.

“Ty mu veríš?” spýtal sa Harry s neskrývanou nádejou v očiach i v hlase.

“Verím tomu, že by tebe ani žiadnemu inému študentovi neublížil. Viem, ako veľmi sa o teba staral a stále stará. Má ťa rád, Harry a keby počul, ako si ho v tej zborovni bránil, bol by na teba neskutočne hrdý, tým som si istý,” upokojoval ho.

“Skutočne? Ale… jednu vec nechápem,” posmutnel opäť Harry. “Prečo sa Jamesovi vyhrážal, že využije jeho slabiny a pozeral na mňa tak… hrozivo?” spýtal sa nesmelo.

“Myslím si, že je to preto, ako veľmi mu chýbaš. Ak ho skutočne Albus vyhodil a podrazil ho takýmto nehoráznym sposobom, potom sa určite nebude spoliehať ani na Brumbála, ani na Jamesa, pokiaľ ide o tvoju ochranu. Keby veril tomu, že odviesť ťa preč odtiaľto by bol jediný sposob, akým ťa chrániť, urobil by to, neberúc ohľady na dosledky,” vysvetľoval Remus a dúfal, že sa v Snapeovi nemýlil.

“Chcel by som, aby ma odtiaľto odviedol. Chcel by som ísť s ním ďaleko, kde by ma nik nepoznal a kde by si ľudia nemysleli, že o mne vedia všetko,” povzdychol si a unavene si oprel čelo o Remusovo rameno.

“Poď, bolo toho na teba dnes veľa. Vrátiš sa do veže, alebo chceš prespať u mňa?” navrhol a Harry po chvíľke zaváhania predsa len odišiel do veže.

“Ďakujem, Remus,” rozlúčil sa s ním pred portrétom Tučnej dámy a on len mlčky prikývol na znak pochopenia.
 
19.10.2009 12:46:11
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one