Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Kapitola č.16: Pravda bolí

Remusove ďalšie kroky viedli priamo do riaditeľne. Dúfal, že Brumbál už bude sám a on sa s ním bude mocť pokojne porozprávať o tom, čo vlastne sledoval tým, že Snapea vyhodí. A samozrejme hneď potom zájde za Jamesom a rozhodne mu povie svoje.

“Poď ďalej, Remus!” ozvalo sa z riaditeľne, sotva sa dotkol dverí, aby zaklopal.

“Ako si vedel, že som to ja?” spýtal sa, no nebol príliš prekvapený. Už neraz sa ukázalo, že Brumbál vedel vždy takmer o všetkom.

“Dobrý kúzelník nikdy neprezrádza svoje triky,” usmial sa naňho Albus, no razom zvážnel a ukázal na voľné kreslo. “Vedel som, že prídeš. Ver mi či nie, ale za tie roky som ťa už dosť spoznal,” odpovedal popravde.

“Neviem, čomu mám veriť. To isté si ešte pred časom hovoril aj o Severusovi,” zamrmlal Remus nesúhlasne.

“A za tým, čo som o ňom povedal, si stojím,” potvrdil Albus vážne.

“Ale on je nevinný a ty to vieš, Albus!” zvolal Remus, no riaditeľ jediným posunkom zarazil jeho ďalšie protesty.

“Stojím si za tým, že je Severus čestný muž a hoci som tomu kedysi len ťažko veril, tak zo všetkého najviac je teraz oddaný Harrymu a urobil by preňho čokoľvek,” vysvetľoval a uprene hľadel na vlkodlaka.

“Ale potom…” Remus bol zmätený a nemožno sa mu čudovať.

“Tá scéna vo Veľkej sieni bola zinscenovaná. Severus má mimo školu iné povinnosti, ktoré sú teraz dôležitejšie, než jeho prítomnosť tu, na hrade,” vysvetľoval pokojne.

“Dôležitejšie? Harry ho potrebuje! Neviem, čo sa to s Jamesom stalo, ale nespoznávam ho. Ten James Potter, ktorého som kedysi poznal, by nikdy neurobil nič, čo by ublížilo jeho synovi, či už na tele, alebo na duši a teraz… nielen, že ho nasilu odtrhol od Severusa, ale dnes ráno by ho bol udrel!” zvolal pobúrene a zúfalo hľadel na Albusa.

“Áno, všimol som si túto zmenu. Myslíš, že Sirius to vníma inak? Predsa len… tí dvaja si boli vždy najbližší.”

“Nemyslím, že by bol schopný vnímať niečo také. Sirius je zbláznený do Jamesa i Harryho a ešte stále sa celkom nespamätal z toho väzenia,” povzdychol si. “Je ako malé dieťa, ktorému vrátili obľúbenú hračku.”

“Po toľkých rokoch sa mu ani nemôžeme čudovať,” prikývol Albus na znak porozumenia. “Ale pokiaľ ide o Severusa, ten robí pre Harryho stále viac, než by mohol tu, pod Jamesovým dohľadom.”

“Pracuje na tom jeho lektvare? Zistil niečo nové?” spýtal sa s nádejou Remus, no starec len pokrútil hlavou.

“Žiaľ, neviem zatiaľ o žiadnom výraznejšom pokroku, ale áno, pracuje aj na tom. Čo je však horšie, je skutočnosť, že Voldemort opäť niečo chystá, aby sa mohol vrátiť k svojej úplnej ľudskej podobe a získal späť svoju moc,” povzdychol si.

“Takže Severus…”

“Zajtra ráno vyjde v Dennom prorokovi správa o tom, že Severus Snape zradil moju dôveru. Predpokladám, že sa objavia i fámy o tom, že to on otvoril Tajomnú komnatu ako Zmijozelov dedič a Harry si bude môcť trochu vydýchnuť. Samozrejme som ho neobvinil priamo, inak by sa ministerstvo neštítilo využiť príležitosť a zavrieť ho do Azkabanu. Pre každý prípad sme však podnikli všetky možné bezpečnostné opatrenia, aby bol v poriadku. Tak aspoň bude mať dosť času nadviazať kontakty s tým, s kým potrebuje a my získame užitočné informácie,” pokračoval vo vysvetľovaní.

“Hm… kto ďalší o tomto vašom pláne vie?” spýtal sa zadumane.

“Okrem mňa a Severusa si jediný a prosím ťa, aby to tak zostalo. Je to veľmi dôležité nielen pre Severusovu, ale i pre Harryho bezpečie,” pripomenul mu vážne.

“Rozumiem,” dodal oveľa pokojnejšie. “Harry by však potreboval tiež nejaké uistenie…” navrhol opatrne.

“Som si vedomý toho, že to preňho vôbec nie je ľahké, ale nemôžeme riskovať. Harry, aj keaď je veľmi inteligentný a rozumný, je stále ešte dieťa,” odpovedal Albus jemne.

“Dieťa, ktoré nesie na svojich ramenách väčšie bremeno než mnohí z nás,” povzdychol si Remus. “Vieš niečo viac o tom, čo vlastne Harrymu je?” spýtal sa a uprene hľadel na riaditeľa.

“Čo presne ti Severus povedal?”

“Nič konkrétne. Len toľko, že Harry musí denne užívať svoj lektvar. Ako to vlastne bude teraz, keď tu nie je?” uvedomil si náhle, hoci vedel, že posledné zásoby doplnil Severus zhruba pred týždňom.

“O to sa postarám, nemaj obavy. A pokiaľ ide o jeho stav… spomínaš si na ten požiar?”

“Ako by som mohol zabudnúť,” zamumlal Remus a od hrôzy ho až striaslo. “Sám si mi povedal, že je zázrak, že vôbec prežil,” povzdychol si. “A práve preto som Snapeovi neskutočne vďačný, že preňho urobil všetko, čo bolo v jeho silách.”

“Áno, súhlasím. Čo však nevieš je, že z toho ohňa sa Harry zachránil v podstate sám. Dursleyovci v tom čase neboli doma a kým susedia zohnali pomoc, mohlo byť neskoro. Harryho zachránil výbuch jeho náhodnej mágie. Ešte po pár dňoch som tam mohol vycítiť jej stopy. Podľa môjho odhadu sa vytvorilo nielen okolo Harryho, ale i okolo celej budovy akési vákuum, čo udusilo oheň,” vysvetľoval Albus, dívajúc sa kamsi do diaľky.

“Ale prečo potom tie zranenia?” nechápal Remus.

“Zrejme až tie vyvolali ten výbuch,” dodal smutne a tiež sa neubránil myšlienkam na to, akého trápenia mohol byť Harry ušetrený, keby sa mu to podarilo skôr. “To však nie je všetko. Oheň síce Harry nevedomky uhasil, no tá chatrč, v ktorej bol zavretý, sa naňho zrútila. Polámané kosti a modriny vyliečil Severus ľahko, no dodnes si vyčíta, že neodhalil tvoriaci sa subdurálny hematóm v mozgu,” dokončil.

“Čože?” zopakoval Remus zamračene. “Ale ako je možné, že na to neprišiel? Veď poranenie mozgu sa muselo nejako prejaviť, či nie?¨”

“Ako som si pred časom zistil, v prípade, že ide o chronický subdurálny hematóm, ako u Harryho, môže sa prejaviť až po mesiacoch či rokoch. Pri včasnej liečbe býva prognóza liečby vcelku dobrá, ale v Harryho prípade…”

“Nič nemôže ísť jednoducho,” dokončil zaňho Remus.

“Presne tak. Lektvary, ktoré mali zaistiť, že sa hematóm sám vstrebe, nezabrali a chirurgický zákrok neprichádza do úvahy kvôli umiestneniu tej zrazeniny. Severus sa pokúša zdokonaliť lektvar, ktorý by to mohol nejako rozpustiť, no zatiaľ neúspešne. Ten, čo zatiaľ Harry užíva, znižuje tlak vyvíjaný na mozgové tkanivo a zabraňuje zhoršeniu jeho stavu.”

“Ako na to vlastne Severus prišiel?” zaujímal sa Remus.

„Vraj si všimol, ako sa zhoršuje jeho koordinácia, no pripisoval to únave, kým sa podľa jeho slov nezačali objavovať prvé problémy s jeho rečou. Harry si to neuvedomoval, alebo nechcel uvedomovať, no jeho centrum reči bolo ovplyvnené. Severus sa mi s tým nezdôveril, ale vraj hľadal v rôznych knihách všetko možné, čo by to mohlo spôsobovať. Vraj to sprvu považoval za nejakú psychickú poruchu, než fyziologický problém. Potom však Harry dostal prvý záchvat, po ktorom upadol do bezvedomia a tak ho vzal k liečiteľovi. Vtedy na to prišiel, ale nikomu to nepovedal,“ povzdychol si Albus.

„Ako to vysvetlil Harrymu? Veď predsa… nie je hlupák, aby si neuvedomil, že niečo nie je v poriadku,“ pokrútil hlavou neveriaco Remus.

„Utvrdil ho v tom, že príliš prehnal niektoré veci a tým sa úplne vyčerpal, čo viedlo k tomu záchvatu. Uistil ho, že sa to nezopakuje, ak bude pravidelne brať ten lektvar, o ktorom si Harry myslí, že je to zmes nejakého povzbudzujúceho a zároveň vyživujúceho lektvaru, ktorý potrebuje. Ani len netuší, čo všetko by mohlo spôsobiť, ak by ho prestal brať.“

„Kedy to povedal tebe?“

„Keď som Harrymu udelil výnimku a povolil mu hrať famfrpál už v prvom ročníku. Severus veľmi protestoval, no ja, starý blázon, som si myslel, že je to zo žiarlivosti. Že jednoducho závidí, pretože je Harry Jamesov syn a je rovnako dobrý v lietaní ako on. Až potom mi povedal, že ho chcel len chrániť,“ povzdychol si. Akoby to bolo len včera, keď sa naštvaný Severus vrútil do jeho pracovne a začal riadiť snáď horšie než zúrivý vlkodlak.

***

„Ako si to predstavuješ, Albus? Je to môj syn a ty nemáš žiadne právo rozhodovať o tom, či bude, alebo nebude hrať tú idiotskú hru!“ vrčal.

„Severus, upokoj sa! Harry je vo vzduchu ako ryba vo vode. Jeho talent popierať nemôžeš, tak ako nemôžeš zabúdať na to, kto je jeho skutočným otcom,“ napomenul ho Brumbál mierne.

„Ako by som mohol, keď je mu tak veľmi podobný,“ odfrkol si Severus.

„Nehľaď na Harryho ako na Jamesa. Ten chlapec je úplne iný než bol James a ty to vieš rovnako dobre ako ja. Lenže niektoré veci nemôžeš zmeniť a chlapcovo nadanie je jednou z nich.“

„Harry nebude hrať famfrpál a je to moje posledné slovo!“ trval na svojom Severus.

„To mu nemôžeš urobiť, Severus. Ako otec máš právo mu to zakázať, no v tejto chvíli si môj zamestnanec a v tom prípade má moje slovo riaditeľa väčšiu váhu než tvoje,“ vrátil mu jeho útok aj s úrokmi.

„To je vydieranie!“ oboril sa naňho Snape a z očí mu doslova sršali blesky.

„Je mi ľúto, že sa k nemu musím uchýliť, ale vedz, že patent na to, ako využiť svoje výhody, nemajú len Zmijozelčania. Harry je lietaním doslova očarený a prihliadnuc na to, čo už si v živote prežil mu nedokážem odoprieť aspoň túto malú radosť. Ty by si to mal zvážiť tiež,“ poradil pokojnejšie a sledoval, ako sa majster lektvarov rezignovane zviezol do prázdneho kresla.

„Keby si len vedel, čo týmto rozhodnutím spôsobíš, Albus!“ zaúpel s hlavou zaborenou v dlaniach. „Ver mi, keby som mal na výber, hneď teraz by som šiel za ním a trénoval ho hoc aj sám, aby bol najlepší. Chcem, aby bol šťastný, ale toto…“ pokrútil hlavou a po dlhom zaváhaní sa rozhovoril o skutočnej podstate jeho nevôle k tomuto činu.

„Vidieť to, čo som videl ja, Albus… keď sa tam zmietal v kŕčoch na zemi… taký bezvládny a ja som preňho nemohol urobiť nič… vonkoncom nič…“ šepkal Severus. „Urobil by si všetko preto, aby si ho chránil. Dokonca aj keby to znamenalo doživotný zákaz famfrpálu.“

„Severus, ja…“ Albus nevedel, čo na to povedať. Jeho tvár v tej chvíli nezdobil spokojný úsmev, lež nahradilo ho množstvo vrások.

„Nenamáhaj sa, Albus. Viem, že ti na Harrym naozaj záleží a robíš všetko pre jeho dobro. Len niekedy zváž, že nie všetky tvoje rozhodnutia sú tie správne. Sú aj iní ľudia, ktorí majú rovnaké ciele,“ zamrmlal a s tým odišiel.

***

Odvtedy sa na túto tému už nerozprávali a Severus nemal to srdce Harrymu famrfpál úplne zakázať, aj keď sa ho snažil držať v istých medziach.

„Myslím, že som Severusa vždy veľmi podceňoval,“ skonštatoval Remus cestou ku dverám.

„Severusa nie je ľahké pochopiť, no kto si dá tu námahu, môže nájsť niečo, čo by naozaj nikdy nečakal,“ pritakal Albus a kývol mu na pozdrav.

V tú noc Remus nemohol spať. Poslal Severusovi sovu, dúfajúc, že ho nájde. Nepovedal to priamo, no snáď bolo v liste dosť zrejmé, že vie o riaditeľovom pláne a môže sa naňho obrátiť, keby potreboval pomoc. Stále musel myslieť na Harryho, na to, ako sa trápi i na to, v čom všetkom sa v Snapeovi zmýlil. Asi dve hodiny pred svitaním zaťukala na okno jeho spálne školská sova, ktorú poslal s odkazom pre Severusa. Na lístočku, ktorý poslal, bolo z druhej strany v rýchlosti načmárané:


Dávaj pozor na chlapca a dozri na svojich priateľov. SS.


Nebolo tam nič viac, nič menej. Remusovi to však stačilo a napokon si ešte na chvíľu zdriemol, než sa vydal na raňajky do Veľkej siene, kde mal čeliť svojim dvom najlepším priateľom.

———————————————————————————–

Pozn. autorky: Pre tých, ktorí by chceli oponovať ohľadom nezrovnalostí v medicínskych faktoch, by som rada uviedla, že som si tohoto faktu vedomá. Skombinovala som prognózu, diagnózu i liečbu či povod zranenia podľa svojich potrieb a viem, že skutočnosť je trochu iná. Prosím, nekameňujte ma za to, je to celé len o mojej fantazii a ako ste si už mohli zvyknúť, tak skutočnými faktmi a často len inšpirujem, miesto, aby som ich presne dodržiavala. Ďakujem.

Ešte info ohľadom ďalších kapitol… Nebude ich už veľa, ale to vás zrejme u mňa už ani neprekvapuje. Čo je však doležité, že zajtra odchádzam na dovolenku a tak aj keď možno s prístupom na internet, avšak bez prístupu k počítaču na dobu potrebnú k napísaniu kapitoly… nebudem mať zrejme kapitol
19.10.2009 12:47:14
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one