Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc
Ani nie o hodinu už sa tehlová stena pri zadnom vchode Deravého kotlíka otvorila a pred Harrym a Severusom sa zjavil vchod do Šikmej uličky.

„Tak kam najprv?“ spýtal sa Severus, vedúc chlapca dlhou ulicou, ktorú lemovali výklady najrozličnejších obchodov.

„Potrebujem nové pergameny, brká a nejaký atrament, ale tie môžeme nakúpiť, keď prídeme pre učebnice,“ ozval sa chlapec a zaujato sledoval výklad obchodu so športovými potrebami.

„Keďže som oboznámený so zoznamom potrebných učebníc, nakúpime všetko potrebné už dnes. Ak sa sem budeš chcieť neskôr vrátiť, môžeme si urobiť výlet len tak, ak budem mať čas,“ odpovedal Severus a ukázal smerom k veľkému kníhkupectvu, odkiaľ práve vychádzali muž so ženou a dvoma malými deťmi.

Zvonček nad vchodovými dverami zacinkal, keď vošli dnu a predavač za pultom ich úctivo pozdravil. Obaja prikývli v odpoveď a stratili sa medzi regálmi preplnenými knihami.

„Profesor Brumbál?“ zvolal Harry nadšene, keď pred sebou zbadal fialový habit riaditeľa školy. Starý muž sa k nemu obrátil a jeho modré oči zažiarili potešením.

„Harry, aké príjemné prekvapenie. Vidím, že si konečne vytiahol Severusa trochu na vzduch,“ skonštatoval a šibalsky sa usmial na svojho učiteľa lektvarov, ktorý medzitým tiež podišiel bližšie.

„Teba by som tu naozaj nečakal, Albus,“ skonštatoval Severus.

„Povedzme, že moja knižnica by potrebovala trochu rozšíriť a v Prasinkách už som nenašiel nič, čo by ma zaujalo,“ odpovedal starec pokojne.

„Hľadáte niečo konkrétne, pane?“ spýtal sa Harry zvedavo.

„Oh, nie, môj chlapče. Vlastne… uvažoval som, že možno niečo mudlovské by prišlo vhod,“ odvetil dobrosrdečne Brumbál.

„V tom prípade sa obávam, že si na zlom mieste. Také veci by som odporúčal hľadať v mudlovskej časti Londýna,“ skonštatoval sucho Severus.

„Iste, iste. Aj na to už som myslel,“ pritakal Albus. „A čože sem privádza vás? Žeby nákupy na nový školský rok?“

„Áno, pane,“ odpovedal Harry a fascinovane sa zadíval na knihu s názvom Metlobal v priebehu rokov. „Ocko, mohol by som si vybrať nejakú knihu?“ spýtal sa Harry s nádejou v hlase a prosebne pozrel na Severusa.

„Iste, ak to nebude žiadna hlúpa publikácia o metlobale,“ odpovedal otec, ktorý dobre vedel, kam Harry pozeral. Tváril sa však, že si nevšimol jeho sklamaný výraz a ďalej vyberal z políc knihy, čo bude Harry potrebovať v druhom ročníku.

Rovnako rýchlo, ako Harryho prepadlo sklamanie, tak rýchlo i odznelo, keď si na niečo spomenul.

„Pane, prídete na moju oslavu? Ocko mi dovolil usporiadať oslavu,“ zahlaholil Harry nadšene smerom k Albusovi.

„Naozaj? A si si istý, že chceš, aby som prišiel? Nerád by som kazil zábavu s tvojimi priateľmi,“ usmial sa naňho Albus chápavo. Harry zaváhal.

„Nič kaziť nebudete, pane, ale ak nechcete prísť, chápem,“ zamumlal a nervózne si hrýzol spodnú peru.

„Oh, nie, nie! Samozrejme, že prídem rád. Napokon, Severus možno ocení prítomnosť niekoho iného, než len detí,“ žmurkol naňho a potom už si všetci traja dôkladne vyberali knihy, o ktoré mali záujem.

Severusa vôbec neprekvapilo, keď k nemu pribehol Harry nasledovaný Hermionou Grangerovou. Všimol si ju i jej rodičov už keď sem vchádzali a bolo len otázkou času, kedy si ju všimne aj Harry.

„Dobrý deň, pán profesor, pán riaditeľ,“ pozdravil Hermiona zdvorilo.

„Slečna Grangerová,“ prikývol Severus a položil na pult knihy, ktoré Harrymu vybral. Chlapec k jeho kôpke pridal publikáciu o nebezpečných kúzelných tvoroch, ale keďže to nebol metlobal, nepovedal na to ani slovo a venoval svoju pozornosť predavačovi.

„Profesor Snape? Som Michael Granger, Hermionin otec,“ ozval sa hlas akéhosi muža stojaceho vedľa Severusa.

„Teší ma,“ povedal Severus a prijal ponúkanú ruku.

„Chcel som sa opýtať, či sa k nám s Harrym nepridáte. Chceme ísť na zmrzlinu k Floriánovi,“ oznámil muž. Severus zaváhal. Chcel chlapca vziať na zmrzlinu, to áno, no nemal v pláne spolčovať sa s väčšou skupinou ľudí.

„Ďakujem za pozvanie, ale myslím, že by som predtým radšej obstaral nákupy, než Harryho myseľ otupím zmrzlinou,“ uškrnul sa Severus a pohľadom vyhľadal svojho syna, ktorý o niečo zanietene diskutoval s Hermionou.

„A keby sme Harryho vzali so sebou a vy ste sa k nám neskôr pridali?“ navrhol pán Granger, no táto varianta sa Severusovi už vôbec nepozdávala.

„Ja myslím, že je to skvelý nápad,“ vmiesil sa do rozhovoru Albus a chlácholivo potľapkal Severusa po ramene. „Som si istý, že Harry bude v poriadku, Severus,“ dodal potichšie, aby ho počul len profesor lektvarov a ten napokon neisto súhlasil.

„Dobre teda, ak bude chcieť… Budete len v cukrárni?“ uistil sa a pán Granger pritakal. „Harry, chceš ísť so svojou kamarátkou a jej rodičmi na zmrzlinu, kým obstarám ostatné nákupy?“ spýtal sa svojho syna, ktorý na tú ponuku horlivo prikyvoval.

„Prídeš potom za nami?“ chcel sa uistiť a keď mu to Severus sľúbil, on na oplátku súhlasil, že bude poslušný. Potom už Severus s Albusom osameli.

„Neustále ma prekvapuješ, Severus. Narodeninová oslava?“ usmial sa Albus a nasledoval Severusa po ceste v Šikmej uličke až k obchodu so športovými potrebami.

„Dosť dlho žil izolovaný od detí svojho veku. V škole preňho tiež nebolo jednoduché získať priateľov, ktorí by ho prijali napriek tomu, že je môj syn,“ skonštatoval Severus nezaujato. „Myslel som si, že by menšiu oslavu uvítal,“ pokrčil ramenami.

„Som si istý, že si to veľmi cení. Pozval dokonca aj mňa,“ zachichotal sa starší z mužov.

„Presne, ako som dúfal. Určite bude užitočné mať po ruke niekoho, kto nad tou bandou bude držať ochranné krídla, ak netvor zo žalárov vystrčí zuby,“ uškrnul sa Severus.

Zastali pred výkladom obchodu, kde sa skvel najnovší model pretekárskej metly, Nimbus 2000.

„Uvažuješ nad jeho narodeninovým darčekom?“ spýtal sa starec jemne.

„Už dávno viem, čo mu dať,“ odsekol Severus a vošiel do obchodu.

„Naozaj myslíš na to, na čo ja?“ uistil sa Albus a oči mu potešenie žiarili snáď viac, než malému dieťaťu. „Prečo si mu potom nedovolil tú knihu?“ nechápal starec.

„Pretože som vedel to, čo Harry nie. Mudlovské knihy, Albus? Naozaj nevieš vymyslieť nič lepšie, aby si zamaskoval, že hľadáš niečo vhodné preňho?“ uškrnul sa čiernovlasý kúzelník.

„Oh, no dobre, ale… Myslel som, že si proti tomu, aby Harry hral metlobal,“ skonštatoval, nevychádzajúc z údivu, keď si Severus od predavača za pultom vyžiadal podrobné informácie o parametroch najnovšieho modelu.

„Dobre vieš, prečo som s tým nesúhlasil, Albus,“ zavrčal podráždene. „Keby bola situácia iná, neváhal by som. Samozrejme, že som hrdý na to, že je môj syn taký dobrý hráč, ale vzhľadom k okolnostiam… dal by som prednosť tomu, aby zostal nohami pevne na zemi, doslovne!“

„Nebolo by fér, upierať mu právo na hru, Severus. Ten chlapec lietanie miluje a je v tom skutočne skvelý,“ snažil sa Albus tíšiť jeho hnev.

„Ja viem,“ povzdychol si Severus. „Teraz je už neskoro, brániť mu v tom, keď istý pochabý starec vyhovie každému jeho rozmaru. To najmenšie, čo môžem urobiť v záujme jeho bezpečnosti, je zaistiť, aby mal dobrú metlu,“ uškrnul sa a pokynul predavačovi, aby mu metlu zabalil.

„Isteže. A ako pokračuješ s výskumom? Nejaký pokrok?“ spýtal sa a jeho tvár sa rovnako ako Severusova zachmúrila.

„Potrebujem dokúpiť nejaké prísady, aby som mohol pokračovať, ale zatiaľ som aj tak nijako nepokročil,“ priznal rezignovane.

„Potrebuješ nejako pomôcť? Akokoľvek? Možno by som mohol Harryho vziať na nejaký čas do Bradavíc, aby si mal dosť času…“

„Nie! Harry zostane doma,“ zarazil ho Severus rozhodne. „Počas školského roku spolu netrávime toľko času, koľko by som chcel a rozhodne nemienim vyvolať v ňom nejaké pochybnosti či viesť ho k dohadom, že sa ho chcem zbaviť,“ vysvetľoval ohnivo.

„Som si istý, že by Harry nikdy…“

„Nie, Albus! Myslíš si, že o ňom vieš všetko, no ja sám deň za dňom zisťujem, že u Harryho jeden nikdy nemá istotu, čo za závery si vyvodí z úplnej maličkosti či tónu hlasu. Ver mi, poslať ho na prázdniny nie je riešením problému,“ dodal potichšie.

„Ako myslíš, môj chlapče. Verím, že svojho syna poznáš naozaj lepšie, než ja. Nezabudni však, že je to len chlapec a tým, že ho budeš príliš úzkostlivo chrániť pred všetkým a pred každým, jeho bezpečnosť nezaistíš. Naopak, raz by sa to nechtiac mohlo otočiť proti tebe,“ poučil ho starec.

„Máš na mysli niečo konkrétne?“ Severus podozrievavo prižmúril oči a spýtavo hľadel na riaditeľa.

„Nič konkrétne, môj milý. Obaja však vieme, ako dopadol môj pokus o jeho ochranu,“ povzdychol si Albus a zahanbene pozeral do zeme.

„Nik nemohol tušiť, ako to dopadne,“ zamrmlal Severus a veru, ani on si nikdy ani len vo sne nepredstavoval, že raz adoptuje dieťa, dokonca syna svojho dávneho nepriateľa. A hľa, ako sa s nimi osud pohral.

„Mal by som ísť. Nechcem ho nechávať dlho samého a ešte potrebujem tie prísady,“ povedal odrazu Severus a zmenšil Harry ho novú metlu tak, aby ju poľahky strčil do kapsy svojho habitu.

„Dobre, ja tiež už pôjdem. A Severus?“ zastavil sa kúsok pred ním. „Keby ste ty alebo Harry čokoľvek potrebovali, daj mi vedieť,“ dokončil a stratil sa v dave.

Severus rýchlo dokončil nákupy a mieril do Florianovej cukrárne, keď pred jedným z obchodov zbadal postavu zahalenú v dlhom čiernom plášti. Sprvu k nemu bola otočená chrbtom, no odrazu, akoby na povel, sa postava otočila jeho smerom a ich pohľady sa stretli.

„To predsa…“ predralo sa Severusovi skrz pery a jeho telom prebehla triaška. Nemohol predsa vidieť toho, koho videl. To bolo nemožné. Nie, musel sa zmýliť, opakoval si v duchu a rozhodol sa prizrieť sa tomu prízraku lepšie. Bolo však neskoro. Keď opäť pozrel smerom, kde videl tú záhadnú postavu, o ktorej vedel, že ju vidieť nemohol, bola preč.

„Už mám zrejme i vidiny,“ zahundral si popod nos, no jeho pochybnosti nezmizli. Pridal do kroku a hnal sa do cukrárne, hlavne, aby už bol so svojim synom.

„Deje sa niečo, ocko?“ spýtal sa Harry, keď ho zbadal prichádzať a jeho úsmev na tvári vystriedali obavy.

„Čo by sa malo diať?“ spýtal sa Severus podráždene, pretože ho škrelo, ako rýchlo ho Harry prekukol. Snažil sa predsa tváriť úplne normálne.

„No… ja neviem,“ zamumlal chlapec neisto. „Vyzeráš ustarane,“ dodal potichšie a všetci pri stole padli do napätého ticha. Ako prvý prehovoril Severus.

„Ďakujem, že ste Harryho pozvali, aby s vami strávil pekné dopoludnie, ale myslím, že bude najlepšie, ak sa teraz vrátime domov,“ povedal a jeho tón nepripúšťal žiadne námietky.

„Iste, rado sa stalo,“ ozval sa pohotovo Michael Granger.

„Napíšeme si, Harry,“ pridala sa Hermiona a nesmelo pozrela na Severusa, ktorý nebadane prikývol na súhlas.

„Vlastne myslím, že sa uvidíme ešte než začne škola, slečna Grangerová. Harry má onedlho narodeniny a som si istý, že už vás stihol pozvať,“ povedal a potom sa obrátil k jej rodičom. „O presnom čase vás budem informovať a taktiež dohodneme podrobnosti toho, ako sa k nám vaša dcéra dostane. Je dosť možné, že sa pre ňu cestou zastaví riaditeľ Brumbál.“

„Pán riaditeľ tam bude tiež?“ spýtala sa Hermiona neveriacky.

„Jasné, pozval som ho,“ uškrnul sa Harry.

„Môžem ísť, mami? Však môžem, ocko?“ obrátila sa s prosbou na svojich rodičov, ktorí, ako sa zdalo, mali stále isté pochybnosti. Ako však Severus správne tušil, zmienka o riaditeľovi ich upokojila a tak nakoniec privolili.

Harry sa s nimi rozlúčil a podobne ako jeho otec, i on zdvorilo poďakoval za pozvanie. Potom už nasledoval svojho otca a dumal nad tým, čo ho mohlo tak rozrušiť.
19.10.2009 12:35:19
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one