Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Kapitola č.6: Narodeninová oslava

V deň svojich narodenín bol Harry ako na ihlách. Nemohol sa dočkať toho, kedy prídu jeho priatelia, no snažil sa moc otca nedráždiť tým, aký bol neposedný a tak sa radšej zavrel vo svojej izbe.

Severusa prekvapilo, keď Harry ráno neprotestoval proti svojmu lektvaru a počas raňajok bol až príliš ticho. Vlastne čakal, že sa bude stále dookola spytovať, kedy už jeho priatelia prídu a kedy začne oslava. Zrejme sa opäť mýlil. Otázkou bolo, prečo sa Harry správal, ako sa správal. Azda sa mu ten nápad s oslavou nepáčil? Zdalo sa predsa, že je tým veľmi nadšený, tak čo sa s ním dialo?

Rýchlo dopil kávu, neprečítané noviny odložil nabok a zamieril do svojej pracovne, odkiaľ sa pomocou krbu spojil s Albusom. Tento krát urobil Severus výnimku a využil riaditeľovu ponuku, aby si požičal domáceho škriatka. Profesor lektvarov nebol ten typ, čo by pravidelne organizoval detské oslavy narodenín. Veď až doteraz Harryho veľký deň oslavovali vždy na nejakom výlete, len oni dvaja. Od chvíle, čo Harry nastúpil do školy, sa okruh jeho priateľov a blízkych značne rozšíril a on vedel, že by bolo príliš sebecké, trvať na tom, aby s Harrym oslavoval sám. Veď aj Brumbál a Lupin si počas minulých rokov sťažovali, že nezorganizuje niečo, na čom by sa mohli podieľať aj oni.

Domáci škriatok sa pred Severusom objavil v priebehu niekoľkých minút a len čo dostal potrebné inštrukcie, s hlbokým úklonom sa stratil, vykonať svoju povinnosť. On zatiaľ vytiahol brko a čistý pergamen, aby poslal poslednú správu manželom Grangerovým o tom, kedy presne Albus pre Hermionu príde. Uškrnul sa pri spomienke na to, ako rozradostene sa Brumbál tváril, keď mu to Severus navrhol. Keď konečne dokončil všetko potrebné, vytiahol z prvého šuflíka svojho stola zmenšený narodeninový darček a strčil si ho do vrecka. Na poschodí, v Harryho izbe, bolo až podozrivé ticho a tak bez klopania potichu otvoril dvere a skrz malú medzeru nakukol dnu.

Harry ležal na bruchu na posteli, chrbtom k nemu. Vedľa seba mal svoju snežnú sovu Hedvigu, ktorú mu kúpil Hagrid k jedenástym narodeninám, a bezmyšlienkovite hladkal jej jemné perie.

“Cítim sa strašne, Hedviga,” doľahol k nemu chlapcov smutný hlas a Severusovi akoby v tej chvíli vrazil nôž priamo do srdca. Najradšej by sa vrhol dnu a zistil, čo mu je a ako mu pomôcť, no jeho ďalšie slová ho doslova prikovali na mieste.

“Nemôžem to Severusovi povedať. Dal mi všetko, adoptoval ma a ja…”

Severus pochopil, že jeho syn nehovoril o tom, že by sa cítil fyzicky zle. On sa trápil a bol nešťastný. Kvôli nemu. Lenže nechápal, čo také urobil, aby sa tak cítil. Nezdalo sa pravdepodobné, že by to zistil, ale potom… prečo znie tak zúfalo? A prečo práve dnes? V deň, keď sa má radovať a oslavovať s kamarátmi.

“Nezaslúži si syna ako ja. Nechcem ho stratiť, Hedviga! Je to môj ocko a má ma rád, aj keď to nehovorí príliš často, ale viem, že má a ja jeho tiež. Vzal ma od strýka a tety, zachránil ma a dal mi domov… Tak prečo? Prečo stále ešte musím myslieť na to, aké by to bolo s mojim vlastným ockom a mamou? Severus je skvelý ocko, robí toho pre mňa toľko… dokonca ja tá dnešná oslava… Viem, že oslavy neznáša robí to len kvôli mne,” fňukal chlapec, zaboril hlavu do vankúša a rozplakal sa.

Severus tam stále ešte stál a počúval, ako si jeho syn vylieva srdce svojej sove a následne vzlyká do vankúša. A to len kvôli tomu, že myslieva na Lilly a Jamesa? Nedbal na to, že Harry zistí, že načúval za dverami. Otvoril dvere a vošiel dnu, berúc chlapca do svojho náručia.

“No tak upokoj sa, Harry,” tíšil ho pokojne, no namiesto toho sa Harry rozplakal ešte viac, keď si uvedomil, že je tam otec s ním a drží ho v objatí.

“Niekedy si vážne myslím, že Nebelvír je synonymum idiota,” povzdychol si Severus a čakal, akú odozvu budú mať jeho slová na Harryho.

“Mohol som byť v Zmijozeli,” potiahol chlapec a začal si utierať slzy do rukáva. Jeho pocit viny ešte vzrástol, keď si uvedomil, čo práve povedal. Veď predsa dal Nebelvíru prednosť kvôli tomu, že tam kedysi boli i jeho rodičia. Ani na okamih nezaváhal a neuvedomil si, že by sa mohol Severus uraziť, keď odmietol ísť do jeho fakulty.

“Naozaj? Zaujímavé,” skonštatoval, no viac to nerozvádzal. O tomto naozaj nevedel, ale bolo mu to jedno. Harry je taký aký je a on ho ako takého prijal. na myšlienku, že je v Nebelvíre už si tiež pomaly zvykal.

“Počúval si za dverami,” posťažoval sa Harry ublížene a chcel sa od neho odtiahnuť. Vlastne nechápal, prečo ho Severus stále ešte držal, po tom, čo počul. Otec ho však odmietal pustiť a tak tam len tak potichu sedeli.

“Nechcem, aby si prestal myslieť na svojich rodičov. Je to prirodzené, že si predstavuješ, aké by to bolo, keby ťa vychovávali oni. Sú to tvoji rodičia, vďaka nim si na svete a vďaka svojej matke si prežil a porazil Voldemorta,” prehovoril konečne Severus.

“Ale je to nefér voči tebe. Ty si sa o mňa staral, keď som ťa potreboval a adoptoval si ma a to všetko…” oponoval mu Harry.

“A oni by urobili to isté, keby mohli. Ver mi, Harry, tvoji rodičia ťa nadovšetko milovali a ja… ako si povedal, nevravím to síce často, ale mám ťa rád. Teraz si môj syn a ním vždy budeš, no nebolo by správne, ani to od teba nežiadam, aby si nemyslel na svojich rodičov. Som si istý, že nás môžeš mať rád všetkých,” pokračoval, akoby ho Harry neprerušil.

“Ty… ty sa nehneváš?” koktal prekvapene chlapec.

“Hnevám sa, pretože si robíš zbytočné starosti s hlúposťami. Myslel som si, že budeš celý deň nadšene pobehovať a tešiť sa z oslavy a ty sa tu zavrieš a fňukáš do vankúša. Takto si veru oslavu nepredstavujem,” napomenul ho Severus mierne a Harry zahanbene hľadel na svoje papuče.

“Nechcel som ťa otravovať. Veď vieš, tá oslava a tak…” pokrčil ramenami. načo Severus opäť len pokrútil hlavou.

“Doposiaľ som zvládal prežiť desať mesiacov v škole plnej hlučných, ufňukaných a neposlušných študentov. Prečo máš pocit, že nezvládnem tých pár, čo prídu na oslavu môjho syna?” spýtal sa s dorazom na posledné slová.

“Nevravím, že ich nezvládneš, len viem, že ťa to nebude veľmi baviť,” opravil ho Harry.

“Dobre teda, priznávam, že si viem predstaviť aj lepšie strávený deň, ale sú to tvoje narodeniny a ja chcem, aby si si ich užil, ako sa sluší a patrí. A keď už sme pritom, mohol by si začať tým, že sa poriadne vysmrkáš, podotýkam, že rukáv nie je vreckovka, a otvoríš svoj prvý darček,” povedal, vyťahujúc z kapsy malý balíček. Zámerne ho zatiaľ nechal zmenšený.

“Darček? Myslel som, že počkáme až na ostatných,” zvolal Harry prekvapene a slzy v očiach razom vystriedala dychtivosť a zvedavosť.

“Myslel som, že by sme ho spolu mohli odskúšať skôr, než prídu ostatní,” pokrčil ramenami Severus a v duchu sa uškrnul, keď si Harry začal neisto prezerať balíček zo všetkých strán.

“No… kniha to nie je, takže… dúfam, že to nie je nejaká príšerná prísada do lektvarov,” zahundral naoko pohoršený už len tou predstavou, no úsmev na jeho tvári prezrádzal presný opak. Nech už by to bolo čokoľvek, vedel, že sa mu to bude páčiť. Ocko vždy vedel, aký darček mu vybrať.

“Prísada nie, ale kotlík by sa ti zišiel,” odpovedal Severus pobavene a nenápadne mávol prútikom, aby sa Harryho darček zväčšil na svoju skutočnú veľkosť. Natrhnutý papier sa následkom kúzla roztrhol a Harry odrazu držal v rukách najnovší model závodnej metly, Nimbus 2000.

“WOW!” zvolal užasnuto a vrhol sa otcovi okolo krku tak prudko, až ho zvalil na posteľ. “Ďakujem, ocko! Je úžasná! To je ten najlepší darček… Si super!” vykrikoval nadšene, až mal Severus pocit, že ohluchne dokonca skôr, než ho to chlapča uškrtí.

“Dobre, dobre… som rád, že sa ti tak páči,” pokyvoval a snažil sa od seba Harryho odtrhnúť. “Tak čo keby si ju vyskúšal? Môžeme si trochu zalietať, kým prídu ostatní,” navrhol a Harry bol v mihu na nohách.

“Myslíš to vážne? Zalietame si spolu?” opakoval neveriacky a s očami rozšírenými od údivu pozeral na otca.

“Stále si nie som istý, či by som ju predsa len nemal vymeniť za ten kotlík, takže ma musíš presvedčiť, že z nej nespadneš,” uškrnul sa Severus na oplátku a než on sa pozviechal zo zmeti prikrývok a vankúšov na Harryho posteli, chlapec naňho už volal odo dverí, aby sa poponáhľal.


Po takmer celom dopoludní strávenom vo vzduchu bol Severus taký unavený, že bol rád, že sa ešte vôbec udržal na metle. Harry bol jednoducho nezmar a dal svojmu otcovi naozaj zabrať.

“Myslím, že mám na dnes dosť,” povedal, klesajúc k zemi a naznačujúc Harrymu, aby ho nasledoval. “Mal by si sa ísť osprchovať a pripraviť. Prví hostia prídu už za hodinu,” oznámil mu a v tom sa Harry zarazil.

“Za hodinu? Ale… nič sme nepripravili!” zvolal prestrašene, načo si Severus len pohoršene odfrkol.

“Myslíš, že by som ti dovolil stráviť toľko času na metle, keby som mal v pláne nechať ťa pripravovať vlastnú oslavu? Myslím, že sa toho ešte potrebuješ veľa naučiť, synak,” skonštatoval a viedol Harryho do kuchyne, kde na stole trónilo niekoľko mís s chutným občerstvením, úhľadne vyrovnané poháre a chladené ďatelinové pivo. Keď vykukol von oknom na zadný dvor, všimol si, že podobne bol pripravený i stôl vonku. Na stromoch bolo rozvešaných pár balónov, ktoré Severus radšej ignoroval, no Harryho oči priam svietili radosťou. Nechápal, ako to mohol zo vzduchu prehliadnuť, veď predsa….

“Kedy si to stihol? Veď si bol stále so mnou,” nevychádzal Harry z údivu.

“Naozaj stále?” Severus spýtavo zdvihol obočie.

“Dobre, keď uvážim, ako dlho si musel počúvať za dverami…” začal, no razom zmĺkol, keď si všimol otcov zamračený výraz. “Veru, človek ťa len chvíľu spustí z očí…” dokončil a nasadil výraz, ktorým sa snažil verne napodobniť Severusa.

“Pozor na jazyk, mladý muž,” upozornil Severus, no v jeho hlase nebol ani náznak hnevu či pobúrenia. “Navyše, o všetko sa postaral domáci škriatok, ak teda hľadáš vinníka za tie balóny,” dokončil a než sa Harry zmohol na slovo, vyšiel po schodoch a zmizol za dverami svojej izby.

Harry len pokrútil hlavou a vybehol hore do svojej izby, mieriac rovno do sprchy.


S vlasmi stále ešte mokrými, no s úsmevom od ucha k uchu, vítal Harry onedlho prvých hostí.

“Remus!” volal nadšene a vrhol sa okolo krku práve prichádzajúcemu mužovi.

“Harry! Ty si teda vyrástol!” usmial sa naňho Lupin dobrosrdečne a postrapatil mu mokré vlasy.

“Lietali sme s ockom a skúšali moju novú metlu,” vysvetľoval Harry, keď zachytil jeho spýtavý pohľad. “Poď! Ukážem ti ju: Je skvelá, najnovší model,” informoval ho a hrdo mu ukazoval svoj darček. Onedlho sa k nim pripojil i Ron s dvojčatami a všetci fascinovane skúmali novú metlu a polemizovali o Harryho možnostiach na poste stíhača s týmto modelom.

“Myslel som, že si bol proti, aby Harry hral metlobal,” ozval sa Remus tesne za Severusom, ktorý s Albusom sedel na pohodlných kreslách pod košatým dubom.

“Mal som svoje dôvody, no Albus zase strkal nos, kam nemal,” odvetil sucho Severus.

“Myslím, že to bol veľmi dobrý nápad. Pozri naňho, aký je šťastný. Harry má lietanie v krvi, toho by si na zemi neudržal ani násilím. Je to prirodzený živel,” usmieval sa Remus a nedal sa zastrašiť Severusovým prenikavým pohľadom.

“O tom mi hovor,” zamrmlal a nepokojne sa zavrtel v kresle. Harry mu dnes dal riadne do tela a on nebol zvyknutý na také dlhé “tréningy”.

Asi hodinu po tom, čo sa zišli všetci pozvaní hostia, vrátane zvyšku Weasleyovského klanu, začala ich Molly zvolávať ku stolu, na ktorom trónila veľká narodeninová torta.

“Harry, zlatko, všetko najlepšie!” blahoželala mu a venovala mu jedno zo svojich materských objatí, čo u jej detí vyvolalo slabé chichotanie.

“Ďakujem, pani Weasleyová. Tá torta vyzerá skvelo,” poďakoval Harry snáď už po stýkrát. “Som rád, že ste všetci prišli,” dodal a pozrel na každého, kto bol prítomný.

“Jasné, Harry. To by sme si predsa nenechali ujsť, ozval sa Fred a potľapkal mladšieho chlapca po ramene.

“Tak konečne sfúkni tie sviečky, nech ho môžeš rozkrájať,” pobádal ho George z druhej strany a Harry sa naklonil k sviečkam, aby urobil, ako mu povedal. Zhlboka sa nadýchol, no sviečky zhasli prv, než stihol fúknuť a tak len chabo vyfúkol.

“Zrejme vietor,” skonštatovala Molly, podávajúc Harrymu nôž, no vtom sa sviečky opäť rozhoreli.

“Hej! Čo to je?” zvolal Harry prekvapene a všetky pohľady sa upreli na nevinne sa tváriace dvojčatá.

Podobná scéna so sfúkavaním sviečok sa zopakovala ešte 3x, kým sa Fred s Georgom nad Harrym zľutovali a jednoducho sviečky vytiahli s torty.

“Mimo školy nemôžeme čarovať, preto sme potrebovali vymyslieť niečo, čím to kúzlo deaktivovať. Prišli sme na to, že stačí, kým budú zapichnuté v torte či akomkoľvek koláči, proste kdekoľvek. Ako náhle je však koniec voľný, sú nefunkčné,” vysvetľoval Fred Harrymu potichu, aby ho nik nepočul. Predsa len, bolo to ich výrobné tajomstvo, ktoré mohli prezradiť len tomu, na kom už to skúšať nebudú.

“Tak, Harry, rozkroj to,” pobádala ho Molly láskavo a vskutku, čepeľ noža hladko vkĺzla do čokoládovej polevy a následne do cesta.

“Pri Merlinovi!” zašepkal Severus, hľadiac kamsi za Harryho. Vedľa neho v tej chvíli stáli len Albus s Remusom a tak len oni zachytili jeho zdesené slová. Pozreli smerom, ktorým hľadel on a obaja ostali civieť s otvorenými ústami.

“To nemôže byť pravda,” hlesol Remus zlomeným hlasom a pozeral striedavo na Albusa i Severusa, aby mu potvrdili, že nemá halucinácie.

Jediný, kto vyzeral, že nie je až tak prekvapený tým, čo vidí, bol Severus. Nemohla byť predsa náhoda, že mal rovnakú vidinu už druhýkrát v priebehu niekoľkých dní a ešte k tomu teraz nebol sám.

Harry, ktorý celý deň po očku sledoval svojho otca, si všimol, že niečo nie je v poriadku. Severus mal na tvári presne ten istý výraz, ako u Floriána, a on, Remus i Brumbál mali vytasené prútiky. Otočil sa smerom, kam hľadeli a nôž, čo držal v ruke, mu vykĺzol, keď zočil to, čo oni.
 
19.10.2009 12:35:49
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one