Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc
Všetci pri stole stíchli a pozerali na osobu v dlhom čiernom plášti, ktorá sa k nim váhavým krokom blížila.

„Všetko najlepšie k narodeninám, synček,“ ozval sa emóciami sfarbený mužský hlas.

„Ocko?“ zašepkal Harry a hlas sa mu triasol. Pred ním stál jeho otec… jeho skutočný otec, James Potter, o ktorom si dvanásť rokov myslel, že je mŕtvy. „Ocko!“ zvolal a vrhol sa mužovi okolo krku.

„Harry! Stoj!“ ozvalo sa trojhlasne od Severusa, Remusa a Albusa, no on ich nepočúval. Všetko okolo neho prestalo existovať. Videl len svojho otca, o ktorom už ani nedúfal, že ho ešte niekedy uvidí. Vyzeral presne tak, ako ho videl v zrkadle z Erisedu pred pár mesiacmi.

„Je to len sen, však?“ spýtal sa zronene, hľadiac Jamesovi do očí. „Ten najkrajší sen, aký som kedy mal. A keď sa zobudím, budeš zase preč,“ šepkal a po lícach sa mu opäť kotúľali slzy.

„Nie je to sen, môj maličký. Som tu a už nikdy ťa neopustím. Už nikdy, rozumieš?“ odpovedal a pery sa mu roztiahli do šťastného úsmevu, rovnako ako Harrymu. „Máš oči po svojej mame,“ zašepkal a v jeho očiach sa objavil zvláštny lesk.

„Ja viem,“ pritakal Harry. „Obaja ste mi veľmi chýbali, ocko. Tak veľmi…“ fňukal Harry a zaboril tvár do Jamesovho plášťa.

„Je mi to tak ľúto, chlapček. Mrzí ma, čo sa stalo a že som tu nebol pre teba,“ šepkal mu potichu a prstami jemne prehrabával chlapcove havranie vlasy.

„A mamička? Je aj ona…“ osmelil sa Harry a s nádejou naňho uprel svoje zelené, slzami zaliate oči.

„Nie, Harry. Ona naozaj zomrela,“ odpovedal smutne.

„A ty… ako…“ Harry to stále nechápal, no akokoľvek mu James chcel odpovedať, ich malé uvítanie po rokoch bolo prerušené príchodom troch prekvapených a nanajvýš opatrných čarodejníkov.

„Neviem, kto ste, ale radil by som vám, aby ste okamžite pustili môjho syna,“ zavrčal Severus a z očí mu doslova sršali blesky, keď sa voľnou rukou natiahol k chlapcovi. „Harry, poď sem!“ prikázal mu, no chlapec sa nehýbal. Zmätene pozeral z jedného na druhého a nevedel, čo má urobiť.

„Harry, chlapče, poď prosím sem,“ požiadal ho Brumbál rovnako naliehavo, až sa napokon podvolil. No zostal stáť medzi nimi. Nechcel svojho ocka pustiť z dohľadu. Nie teraz, keď sa k nemu konečne vrátil.

„Kto ste?“ spýtal sa Remus a na jeho tvári sa zračili hlboké vrásky.

„Vari ma nepoznávaš, Remus? Práve ty, kamarát, by si mal najlepšie vedieť, kto som,“ odpovedal James so smutným úsmevom.

„James Potter je už jedenásť rokov mŕtvy,“ zavrčal Severus, nespúšťajúc cudzinca z očí.

„To by ti vyhovovalo, však, Snape?“ odvetil muž a nebezpečne po ňom blysol pohľadom.

„Tak dosť!“ zahriakol ich oboch Brumbál. „Nie som si istý, o čo tu ide, ale myslím, že si všetci zaslúžime nejaké vysvetlenie.“

„Iste, ale uvítal by som, ak by ste pritom na mňa nemierili tými prútikmi. Nie som ozbrojený a neprišiel som v zlom. Chcel som len… po všetkých tých rokoch…“ zarazil sa a uprene hľadel na Harryho, ktorý jeho pohľad opätoval. Potom sa s prosebným pohľadom obrátil na svojho dávneho priateľa.

„Remus, ty vieš, ako veľmi som miloval a stále milujem svojho syna. Nemohol sa ďalej držať bokom,“ hlesol.

„Ako?“ spýtal sa Remus a sklonil prútik. Miesila sa v ňom radosť s bolesťou a všetky spomienky na to, čo sa stalo pred jedenástimi rokmi, to všetko bolo späť.

„Nebol som to ja. Nemohol som len tak sedieť a čakať, kým si ten maniak po nás príde a zlikviduje moju rodinu. Nedokázal som sa len nečinne prizerať, ako zabíja tých, čo sú mi blízky. Dva týždne pred Jeho pádom som sa rozhodol ísť ho hľadať a bol som odhodlaný nájsť ho skôr, než nájde on nás. Lillina priateľka Viktória súhlasila s tým, že pod vplyvom Mnoholičného lektvaru zostane s Lilly a Harrym. Ja… nedokážem ani len popísať, ako som sa cítil, keď som zistil, čo sa stalo,“ priznal priškrteným hlasom.

„Účinky lektvaru po smrti vyprchajú. Keby to bola pravda, všetci by okamžite zistili, že si to nebol ty,“ vyrukoval Severus s jasnou trhlinou v jeho rozprávaní.

„Lilly bola vždy skvelá v kúzlach, obzvlášť tých ochranných,“ povedal a pohľadom spočinul na Harryho jazve v tvare blesku. „Kúzlami zaistila, aby nik neodhalil Viktóriinu podobu, ani keby účinky lektvaru vyprchali. Bolo to nastavené tak, aby samo vyprchalo po roku, ak by ho Lilly nemala možnosť sama zrušiť,“ vysvetľoval ďalej.

„Merlin!“ vzlykla Molly Weasleyová, ktorá napäto počúvala jeho príbeh.

„Myslím, že bude lepšie, ak sa na to všetci posadíme,“ navrhol Brumbál a všetkých viedol k stoličkám a kreslám pri stole.

„Nechceš najprv nakrájať tú tortu, synček?“ spýtal sa James Harryho, no ten zamietavo pokrútil hlavou a pomaly k nemu pristúpil. James k nemu natiahol ruku a keď ju prijal, posadil si ho na kolená. Všimol si Severusov vražedný pohľad, no ignoroval ho.

„Nemohol som uveriť tomu, že Sirius…“ začal opatrne Remus, no James ho zarazil.

„Sirius je nevinný! Musíme ho odtiaľ dostať! Nedokážem si ani len predstaviť, aké to tam preňho musí byť strašné,“ striaslo ho pri pomyslení na všetky tie hrôzy, ktoré musí jeho najlepší priateľ znášať v Azkabane a tuhšie zovrel Harryho v náručí.

„Ale ak to nebol Sirius… kto teda?“ spýtal sa Albus vážnym hlasom.

„To Peter… Sirius vedel, že po ňom pôjdu. Vravel, že nik nebude predpokladať, žeby sme strážcom tajomstva urobili toho malého potkana a on… on by nemohol prezradiť nič, ani keby ho na smrť mučili, pretože… pretože skutočne nemohol. Červíček nás zradil. To on zabil moju ženu a pripravil ma o syna,“ zašepkal a hlas sa mu pritom lámal.

„Kde si bol celé tie roky? Zomrela ti žena a tvoj syn ťa potreboval viac, než kedykoľvek predtým. A kde si bol ty? Vykašlal si sa naňho a nechal si ho prejsť tým všetkým!“ kričal naňho Severus ako zmyslov zbavený. Akým právom si sem ten idiot dovolí prísť a chcieť po rokoch späť to, čoho sa vzdal?

„Mal som svoje dôvody, do ktorých teba nič, Snape!“ vrátil mu rovnako ostro James. „Zato ty si túto šancu využil vo svoj prospech, ako vidím. Hľadáš vykúpenie tým, že sa teraz budeš hrať na vzorného otecka? Alebo to robíš, aby si sa mi pomstil? Že ti nie je hanba, ty slizký…“

„Dosť!“ zarazil ich hádku ostro Brumbál. „Nevieš o čom hovoríš, James. A ty, Severus, nechaj Jamesa vysvetliť všetko od začiatku. Som si istý, že mal naozaj vážny dôvod k tomu, aby zanechal Harryho osudu, ktorý ho stretol,“ povedal miernejšie, no pohľad, ktorý na oboch vrhol, bol jasný.

„Nemám záujem počúvať nejaké hlúpe výhovorky. Ty dobre vieš, aké to malo následky a keby sa tento tu obťažoval postarať o syna, o ktorom tvrdí, ako veľmi ho miluje, nemusel sa chlapec ocitnúť na pokraji života a smrti,“ precedil Severus skrz zaťaté zuby. Potom sa otočil k prítomným a premeral si ich zvláštnym pohľadom.

„Ďakujem všetkým, že ste prišli. Som si istý, že Harrymu sa oslava páčila, ale teraz ak dovolíte, je koniec. Molly, Arthur, mohli by ste sa prosím postarať o to, aby sa slečna Grangerová dostala bezpečne domov?“ požiadal zdvorilo, no bolo vidieť, ako veľmi sa premáha, aby zostal pokojný.

„Iste, poďme. Deti, všetci sem. Harry, všetko najlepšie a dúfam, že ti tá torta bude chutiť,“ usmiala sa naňho Molly povzbudzujúco a on len mdlo prikývol.

„Harry, je čas vrátiť sa domov. Som si istý, že zvyšok osadenstva sa domov dostane bez problémov,“ dodal už značne podráždený Severus a natiahol ruku k Harrymu.

Chlapec zaváhal. Striedavo hľadel na Severusa a Jamesa, a odrazu nevedel, čo má robiť. Ocitol sa v pasci, z ktorej nevidel únikovú cestu. Prosebne pozrel na Severusa. Nechcel ho stratiť, no nechcel ani odísť od Jamesa. Veď to bolo len pred pár hodinami, čo mu Severus hore v izbe vravel, že od neho nežiada, aby na svojich skutočných rodičov zabudol. A teraz… teraz tu jeho pravý otec stojí len pár krokov od neho a on… pohol sa smerom k nemu, čo bol pre Severusa dostatočný signál k tomu, aby sa zvrtol na podpätku a vrútil sa do domu.

James sa na Harryho usmial a oči mu víťazoslávne zasvietili potešením.

„Harry, chlapče, poď ku mne. Už nikdy ťa neopustím, sľubujem. Vezmem ťa domov a konečne budeme opäť rodina,“ sľuboval a bol by chlapca vzal preč hoc aj hneď, nebyť Remusovej ruky na jeho ramene.

„Nemyslím, že by to bol dobrý nápad, vziať ho teraz preč. Je to… neuveriteľné. Stále ešte nemôžem pochopiť, ako…“ jachtal zmätene. James úsmev povädol.

„Ty si na jeho strane? Chrániš toho bastarda, namiesto toho, aby si veril mne? Remus, vždy sme boli priatelia… ako môžeš pochybovať?“

„On nie je bastard!“ bránil ho Harry, no nezdalo sa, že by ho aspoň jeden z nich počúval.

„Veci sa zmenili, James a ja sa len snažím pochopiť, čo sa stalo. Ver tomu či nie, ale Severus toho pre Harryho urobil veľmi veľa,“ odpovedal druhý muž pokojne.

„Je mi to jedno. Harry je môj syn, rozumieš? On nemal žiadne právo…“

„James, upokoj sa a radšej sa posaď. Čo keby si nám pekne po poriadku vysvetlil, čo sa stalo a kde si bol celých jedenásť rokov, kým sme si mysleli, že si mŕtvy,“ vyzval ho Albus a jeho hlas nepripúšťal námietky.

Severus sa vrútil dnu ako rozzúrený býk a neberúc ohľady na nikoho a nič, rozbíjal všetko, čo mu prišlo pod ruku. Konečne sa dostal až do svojej pracovne a frustrovane sa rozhliadol okolo seba. Potreboval niečo rozbiť, vrhnúť na niekoho aspoň jednu naozaj krutú kliatbu, len aby sa zbavil tej neskutočnej bolesti. Inak by sa mohol vrátiť von a zabiť toho podliaka hoc aj holými rukami. Jedným dlhým krokom došiel až k písaciemu stolu, ktorý stál pod oknom a šmahom ruky zhodil všetko, čo na ňom bolo uložené, na zem. Zvuk trieštiaceho sa skla ho konečne priviedol späť do reality a on znovu získal kontrolu nad sebou samým.

Akoby sa premiestnil v čase i priestore, civel na spúšť, ktorej pôvodcom bol on sám. Hľadel na zvitky pergamenov, zašpinené rozliatym atramentom, črepiny rozbitých fľaštičiek od lektvarov, ktoré si pripravil, aby ich neskôr odniesol do laboratória a na tom všetko… n vrchu toho neporiadku trónila fotka s rozbitým rámom. Trasúcimi sa rukami ju zdvihol a znavene sa zviezol do najbližšieho kresla. Odstránil sklo, nedbajúc na to, či sa poreže, a odhalil tak fotku, na ktorej bol asi štvorročný Harry. Pozeral na ňu a s bolesťou v srdci spomínal na deň, keď to Albus fotil.

Tá fotka totiž zachycovala Harryho prvé kroky po tom, čo strávil viac ako pol roka pripútaný na lôžko. Bol slabý a jeho svaly značne protestovali proti toľkej námahe, no on to nevzdal. Vydržal stáť sotva pár minút, no i to málo stačilo, aby v jeho oku opäť zažiarila iskra života, ktorá následne preskočila i na Severusa.

Chlapec na fotke sa nesmelo usmieval na čiernovlasého muža, čo ho podopieral. V tom jeho úsmeve a pohľade bolo toľko vďačnosti a nehy, koľko ešte Severus nevidel u nikoho iného. V ten deň sa Severusov život od základov zmenil. Od tej chvíle vedel, že už nič nebude ako kedysi a on sa toho chlapca nevzdá.

„Viem, že James je tvoj skutočný otec a ja len sotva môžem zaplniť prázdnotu, ktorú si pociťoval z jeho straty, no… vždy tu budem pre teba, kedykoľvek ma budeš potrebovať. Si aj môj syn,“ zašepkal sklesnuto a opatrne položil fotku na prázdny stôl.

Dlho tam len tak sedel a premýšľal. Nechcel sa Harryho vzdať. Vedel, že ak ho stratí, stratí i sám seba. Ten chlapec, aj keď si to dlhú dobu odmietal pripustiť, bol neoddeliteľnou súčasťou jeho života. No zároveň vedel, že chce len chlapcovo dobro. A tiež, že by nemohol byť šťastný, ak by bol Harry nešťastný. A z toho vyplývalo len jedno jediné. Rozhodnutie je na Harrym. To on si bude musieť vybrať medzi ním a Jamesom a čoho sa najviac Severus obával bolo, že on v tomto súboji prehrá.
19.10.2009 12:36:41
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one