Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Kapitola č.8: Hlas srdca a rozumu

Severus ignoroval klopanie, no Albus bol neodbytný. Bez vyzvania otvoril dvere a vošiel dnu. Jediným pohľadom zhodnotil neporiadok v pracovni a posadil sa do voľného kresla pred Severosovým stolom.

“Severus,” oslovil ho jemne.

“Nechcem nič počuť!” vyprskol Severus a naďalej uprene zízal na Harryho fotku.

“Vieš dobre, že trucovať ti nepomôže. Tým sa nič nevyrieši,” napomenul ho riaditeľ mierne.

“Čo chceš ešte riešiť? Všetko to, čo som si s Harrym budoval, náš vzťah… to všetko sa teraz zrúti ako domček z karát. A Potter? Ten z toho vyjde ako víťaz, ako vždy. Od nášho prvého stretnutia mi strpčoval život, vzal mi jedinú ženu, ktorú som kedy miloval a teraz mi chce vziať i syna!” rozčuľoval sa mladší muž a prudko pochodoval sem a tam po pracovni.

“Nesmieš zabúdať na to, že Harry je jeho syn a neprestal ním byť len preto, že si ho ty adoptoval.”

“Ja to viem, ale ak to vie aj on, kde bol celé tie roky? Prečo sa o svojho syna nestaral, keď ho potreboval? Do kotla! Albus! Harry takmer zomrel a vieš sám, že stále ešte nemá vyhraté. A to všetko len preto, že on sa neunúval sa oňho po Lillinej smrti postarať. Pripočítaj k tomu proroctvo a… Merlin, za čo ho kto trestá? Prečo proste nemôže mať detstvo ako každý iný chlapec v jeho veku?”

“Ja viem, Severus. Ver mi, keby som s tým mohol niečo urobiť, neváhal by som. Obom nám na srdci leží len Harryho dobro, no nie sme sami. James sa nemohol vrátiť skôr. Podľa toho, čo nám povedal, bol niekde veľmi ďaleko, keď Voldemort napadol jeho rodinu a cestou späť mal nehodu. Stratil pamäť a nevedel, kto je. Nemal ani tušenie, čo sa tu deje, dokonca nevedel, že má syna,” zopakoval Albus to, čo sa pred chvíľou dozvedel od Jamesa.

“Tomu naozaj veríš? Albus, ja viem, že si naivný, ale takejto chabej výhovorke…” oboril sa naňho Severus nazlostene, no Brumbál sa nedal zastrašiť.

“Možno to neznie práve najdôveryhodnejšie pre teba, no ja nemám dovod o jeho slovách pochybovať. Remus ma uistil, že isté veci, o ktorých hovoril, nemohol okrem neho, Jamesa a Siriusa vedieť nik iný. A než prídeš s nezmyselnou teóriou mnoholičného lektvaru, tak ťa uisťujem, že to môžeme vylúčiť. James sa viac ako hodinu nedotkol žiadneho jedla ani pitia,” odvetil starec pokojne.

“Takže veríš tomu, že je Black nevinný?” spýtal sa Severus a na čele sa mu prehĺbili vrásky.

“Ak bol Peter Pettigrew skutočne strážcom tajomstva Potterovcov a Sirius o tom vedel, dávalo by jeho správanie oveľa väčší zmysel, nemyslíš? Nešiel za ním, aby zabil priateľa, tak ako údajne zabil Jamesa a jeho rodinu, lež šiel ich pomstiť,” dumal Albus. “Myslím, že ten muž si zaslúži šancu na to, aby konečne povedal pravdu. Kiežby som ho bol vtedy počúval,” povzdychol si starec unavene.

“Ak bude Black na slobode a spojí sa s Potterom, prídem o Harryho,” zamumlal Severus viac- menej sám pre seba.

“Toho by som sa nebál, Severus. Harry ťa má veľmi rád a pochybujem, že by sa ťa len tak vzdal,” chlácholil ho Brumbál, no on len zamietavo pokrútil hlavou.

“Nesnaž sa ma oblbnúť takými rečami. Sám si na vlastné oči videl, ako sa rozhodol pred chvíľou. Chce byť so svojim otcom. Doteraz mohol len snívať o tom, aké by to bolo, no teraz sa ten jeho prekliaty otec vrátil a…”

“Dôveruj trochu svojmu synovi, Severus. Harry je rozumný chlapec a určite dokáže mať rád vás oboch,” naliehal Albus, ktorý už z tejto debaty začínal byť unavený.

“O Harrym nepochybujem, ale ty to stále ešte nechápeš. James Potter žije a pokiaľ požiada o uznanie svojich rodičovských práv, bude moja adopcia neplatná. V momente, keď Potter získa nad Harrym kontrolu, nebude ani v najmenšom záležať na to, čo chce on. Vezme mi ho a v lepšom prípade mi ho dovolí vídať aspoň v škole. V tom horšom ho svojimi rečami úplne obráti proti mne,” konštatoval Severus sklamane.

“Neverím, žeby toho bol James schopný,” nesúhlasne pokrútil hlavou Albus.

“Tak tomu ver, pretože ja som si tým istý,” zavrčal a zamieril ku dverám, nechávajúc starého riaditeľa samého.

Harry v ten večer nemohol od vzrušenia zaspať. Nebolo mu po vôli, že musí otca nechať odísť a najradšej by šiel s ním, no to by Severusovi nemohol urobiť. Ležiac v posteli, vyčítal si, ako sa v ten deň zachoval. Len čo sa jeho ocko objavil, nevnímal nič okolo seba a zabudol nielen na svojich priateľov, narodeniny a všetko okolo, ale i na Severusa. Spomenul si na jeho slová, čo mu povedal v to ráno. Tie o tom, že nechce, aby na svojich rodičov zabudol, no zrejme nemal na mysli to, aby jeho preto zavrhol.

Bolo už neskoro, no vedel, že Severus ešte nebude spať. Potichu vykĺzol z postele a bosky prešiel až k otcovej spálni. na okamih sa zarazil predtým, než jeho ruka dopadla na dvere a ozvalo sa klopanie. Dvere sa otvorili tak ticho a náhle, až ho to prekvapilo.

“Harry? Deje sa niečo?” spýtal sa Severus a ustarane hľadel na chlapca, ktorý nervózne prešľapoval z nohy na nohu.

“Len som.. ja… chcel som ti zaželať dobrú noc,” jachtal Harry, zízajúc do zeme. Severus si ho chvíľu skúmavo prezeral, potom mu položil ruku na rameno a viedol ho dnu. Bez slova ho posadil na svoju posteľ a prehodil mu cez ramená ľahkú deku. Harry sa skutočne triasol, no nebolo to zimou.

“Ponožky či papuče by nabudúce prišli vhod,” napomenul ho mierne a zamieril k dverám. Harry osamel a odrazu nechápal, čo si o tom má myslieť. Do očí sa mu tlačili slzy. Naozaj to skončí takto? Musí stratiť jedného otca, aby získal ďalšieho a naopak? On to presa takto nechcel! Nemôžu od neho predsa chcieť, aby si medzi nimi vybral. Prečo sa len musia tak nenávidieť? Prečo spolu nemôžu vychádzať, aspoň kvôli nemu, aby mohol byť s oboma?

Pritiahol si kolená bližšie k telu, objal ich rukami a hlávku zložil na ne. Sedel tam ako kôpka nešťastia a nevedel, čo si počať. Keby aspoň Severus neodišiel ktovie kam a vypočul ho…

Dvere izby sa potichu otvorili, to keď Severus vošiel dnu s dvoma hrnčekmi teplého kakaa v rukách. Pozrel na svojho syna a usúdil, že situáciu zhodnotil správne a teplý nápoj im obom príde vhod. Položil hrnčeky na stôl a podišiel k chlapcovi. Objal ho, rovnako ako ráno v ten istý deň a premýšľal, ako sa za tých pár hodín veci zmenili, preňho k horšiemu.

“Prečo plačeš tentoraz?” spýtal sa Harryho potichu a pohodlne sa oprel o čelo veľkej postele, posúvajúc so sebou i chlapca, aby sa cítil pohodlne.

“Čo so mnou teraz bude? Kde je moje miesto?” vzlykol Harry takmer nečujne.

“Nezabúdaj na to, čom som ti povedal ráno. Nech sa stane čokoľvek, vždy budem s tebou. Dokážem si predstaviť, aký zmätok máš teraz v hlave. no uvidíš, že všetko zas bude dobré,” tíšil ho Severus pokojne, no jeho vnútorný hlas mu našepkával, priam kričal, že nič nebude dobré. Rozhodne nie pre Severusa, ak sa Harry rozhodne od neho odísť. Vedel však, že ho tu nesmie držať nasilu. Narobil by tým len viac škody než úžitku.

“Chce, aby som býval s ním,” priznal chlapec potichu. “Vraj keď pustia môjho krstného otca, zostaneme s ním, kým neopravia náš dom v Godrikovom dole.”

Severusove objatie zosilnelo.

“Priniesol som nám kakao, dáš si?” zmenil náhle tému a pomocou kúzla privolal ich hrnčeky.

“Ďakujem,” zamumlal Harry s miernym úsmevom na tvári a pomaly uchlipkával z lahodného nápoja.

“Nechcem od teba odísť a nechať ťa tu samého,” hlesol Harry.

“O mňa sa neboj, ja sa o seba postarám. Keď budem vedieť, že si v poriadku, budem spokojný,” klamal potichu Severus. Prekvapilo ho, že klamať synovi bolo oveľa ťažšie, než klamať Voldemortovi.

“Aj keby som odišiel so svojim ockom?” spýtal sa Harry neveriacky.

“Budem rešpektovať tvoje rozhodnutie, Harry a James by mal tiež. Nepremýšľaj o tom, čo bude s nami, či ako zareagujeme. Zamysli sa nad tým, čo chceš TY a len ty. Si už dosť veľký chlapec, aby si už vedel, čo je pre teba dobré.”

“Chcem a potrebujem vás oboch,” zamumlal Harry skrúšene. Táto otcova rada mu teda rozhodne nepomohla. Ako sa mal rozhodnúť, keď srdce a rozum si tak veľmi protirečili? “Ja…”

“Nemusíš sa rozhodnúť dnes. Máš času koľko potrebuješ, pre nás dvoch sa nič nemení,” prerušil ho Severus a vzal mu z ruky prázdny hrnček.

“A teraz spať, je neskoro,” zahlásil rozhodne a keď naňho Harry uprel svoj prosebný pohľad, nedokázal odmietnuť a odhrnul z postele prikrývku, aby si pod ňu mohol chlapec vliezť.

“A nie že budeš chrápať!” dodal naoko vážne a usmial sa, keď k jeho ušiam doľahlo Harryho chichotanie. Cítil, ako ho detská ruka objala okolo pása a Harry si pohodlne uložil hlavu na jeho hruď.

“Dobrú noc, ocko. Mám ťa rád,” zašepkal a ani nie o minútu už spokojne spal.

“Aj ja teba, Harry,” zašepkal Severus nečujne a načúval pokojnému odfukovaniu svojho syna. Túžil zastaviť tento okamih a prežívať ho navždy.
 
19.10.2009 12:38:18
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one