Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Kapitola č.9: Oficiálne rozhodnutia

Najbližšie dva týždne boli pre Severusa doslova peklom. Každé ráno, dokonca ešte predtým, než sa stihli naraňajkovať, zjavil sa James a dožadoval sa toho, aby s ním Harry strávil deň. Sprvu Severus namietal, aby šli kamkoľvek sami, no keď naňho začal naliehať Albus i Lupin, chtiac- nechtiac ustúpil pod podmienkou, že Harry s Jamesom nebudú sami.

A tak namiesto toho, aby trávil posledných niekoľko týždňov pred návratom do školy so svojim synom, bol zavretý v laboratóriu a zaoberal sa svojim výskumom. Bolo však jedno, koľko mal voľného času a potrebného ticha, aby sa mohol sústrediť. Zas a znova vo svojich pokusoch zlyhával a neostávalo mu iné, než prehodnotiť celý postup od začiatku. Keď si už nevedel rady a potreboval sa zamerať na niečo iné, varil Harryho lektvar do zásoby. Nevedel, či by časom nemal zvýšiť dávkovanie, no zatiaľ sa zdalo, že stačí jeden flakónik vždy ráno. Chcel však mať istotu, že ho bude mať Harry vždy, keď bude potrebné. Dokonca aj keby sa Harry presťahoval k Potterovi, uistil by sa Severus o tom, že ho má dostatok.

V to ráno vstal s extrémne zlou náladou a dokonca i Harry si to všimol. Mlčky jedol opečenú slaninu, ktorú Severus položil na jeho tanier a ani nepípol. Vedel, že je podráždený od chvíle, čo sa tam zjavil jeho ocko, rovnako ako vedel, že je to z časti jeho chyba. Práve včera prosil otca, či by dnešný deň mohol stráviť sám so Severusom. Netváril a síce práve nadšene, no napokon súhlasil so slovami, že aj tak potrebuje niečo zariadiť. Nepovedal, čo bude zariaďovať, no Harry sa o to ani nestaral. Bol by však radšej, keby mal Severus lepšiu náladu.

“Vzal si si svoj lektvar?” spýtal sa Severus, snažiac sa, aby jeho hlas znel normálne.

“Hneď ráno,” odpovedal Harry a naďalej sa piplal v raňajkách.

“Výborne. Budem v pracovni, keby si niečo potreboval, kým príde tvoj otec,” zamrmlal a s hrnčekom naplneným kávou sa vydal k dverám. Rád by ostal s Harrym a užil si s ním v pokoji aspoň raňajky, no dnes zrejme ani jeden z nich nemal náladu a tak bude lepšie, keď sa zavrie a ponorí sa do práce.

“Severus!” zastavilo ho Harryho zvolanie.

“Áno?” zastavil a pozrel na chlapca, ktorý neisto hľadel naňho.

“Nechcel by si… nemohli by sme si spolu zalietať, alebo… mohol by som ti pomôcť pri varení,” navrhol a Severus sa zamračil.

“Prepáč Harry, rád by som, ale ja a tvoj otec…” začal opatrne, pretože nechcel chlapca raniť.

“Ja viem. Myslel som, len ty a ja,” vysvetlil náhle Harry. “Ocko dnes nepríde,” dodal a uprel na Severusa prosebný pohľad.

“Ako to myslíš, že nepríde?” spýtal sa Severus podozrievavo. “To ho už omrzela tvoja spoločnosť?” zavrčal a jeho podráždenie vzrástlo. Čo si ten idiot Potter o sebe vlastne myslí? Nasľubuje chlapcovi hory- doly a potom ho len tak odkopne, keď sa mu to nebude hodiť?

“Nie! Chcel ma vziať na výlet do nejakej jaskyne, kam chodievali so Siriusom, ale chcel som byť s tebou. Môžem ti pomôcť napríklad s prísadami,” ponúkol sa a čakal, ako sa jeho adoptívny otec rozhodne.

“Si si istý, že si nechcel ísť radšej na výlet?” uistil sa Severus, ktorý tomu naozaj nemohol uveriť. Harry predsa zbožňoval rozličné výlety a objavovanie nových miest a záhad, ktoré si sám vymýšľal.

“Jasné, doma s tebou je to tiež super,” zahlaholil Harry zvesela a vrhol sa k Severusovi, zanechajúc raňajky raňajkami. “Tak môžem ti pomôcť?” žadonil.

“Myslel som, že lektvary neznášaš, ale ak inak nedáš…” uškrnul sa Severus a bol potešený tým, že chcel Harry stráviť deň hoc aj v labu, len aby bol s ním. “Spravíme dnes niečo jednoduchšie a potom si môžeme zalietať,” sľúbil Severus a namiesto do pracovne, viedol Harryho do laboratória. Z vešiaka za dverami vzal habit, ktorý pred istým časom zmenšil práve pre chlapca a podal mu ho.

“Čo budeme variť?” spýtal sa Harry a on sa zamyslel. Zvažoval, či by ho nemal naučiť jeho lektvar, len pre istotu, no keď zvážil Harryho schopnosti a obratnosť pri varení lektvarov, radšej to zavrhol. Možno neskôr, keď získa viac zručnosti, pomyslel si a napokon usúdil, že Upokojujúci dúšok by spoločne zvládnuť mohli.

Asi o tri hodiny neskôr spoločne vychádzali a vďaka pocitu dobre vykonanej práce im obom na perách pohrával mierny úsmev.

“Nebolo to až také ťažké,” skonštatoval Harry.

“Nie, to naozaj nebolo. Zlepšil si sa,” odvetil Severus spokojne a bol na svojho syna hrdý.

“Fakt?” Harry nevychádzal z údivu. Pochvala od Severusa za varenie lektvarov? No páni, to teda bolo niečo.

“Áno, keď sa sústredíš na to, na čo máš, ide ti to celkom dobre. Možno by som mal pouvažovať, či by v triede nebolo lepšie, aby každý pracoval osobitne. Nik by sa nerozptyľoval zbytočným rozprávaním sa so susedom.”

“Nerozprávame sa zbytočne. Len… komentujeme varenie, alebo sa vzájomne dopĺňame pri opakovaní si inštrukcií či teórie,” odpovedal Harry so šibalským úsmevom.

“Áno, a ja som Brumbálove dvojča,” uškrnul sa na oplátku Severus. “Tak si bež pre metlu a do vzduchu s tebou, ty vetroplach, než ti s ňou vyprášim gate,” popohnal Harryho smerom ku schodom vedúcim na poschodie a sám si vytiahol metlu z kumbálu vedľa vchodových dverí.

Harry bol v mihu späť a spoločne, bok po boku, vyšli von. Ešte však nestihli vysadnúť, keď sa ozval zvuk sprevádzajúci premiestňovanie, a to dokonca dvakrát. Obaja pozreli na dvojicu, ktorá sa neočakávane zjavila v ich záhrade a Severusove oči sa zúžili od zlosti, keď mu došlo, kto a prečo sem prišiel.

James Potter k nim kráčal s víťazoslávnym úsmevom na perách a za ním si ráznym krokom vykračovala postaršia, prísne vyzerajúca žena v dlhých hnedých šatách mudlovského strihu. Na hlave mala klobúk, ktorý pripomínal skôr vtáčie hniezdo, než pokrývku hlavy a Severus sa neubránil myšlienke, či pod ním neskrýva ešte niečo horšie, ak to ešte bolo vôbec možné.

Harryho pri pohľade na neznámu ženu zachvátila vlna paniky. Vôbec mu nebola sympatická a to, že sa tu objavila s jeho otcom, ktorý tu vlastne tiež dnes nemal byť, mu na pokoji vôbec nepridalo.

„Ahoj, Harry!“ pozdravil James a posunkom žene naznačil, aby sa držala trochu bokom. Ona však zrejme vedela, ako sa správať a hoci sa tvárila, akoby tam vôbec nebola, pozorne sledovala každý jeden krok i pohyb všetkých prítomných osôb.

„Ahoj, ocko. Myslel som, že sa uvidíme až zajtra,“ odpovedal Harry zmätene a vyplašene cúvol o krok bližšie k Severusovi. Ten, uvedomujúc si, aký zmätok sa musí v Harryho hlave odohrávať, mu pokojne položil ruku na rameno.

„Nemohol som to bez teba vydržať,“ usmial sa James a na rozdiel od Severusa, on celkom ignoroval Harryho vystrašený výraz na tvári. „Spomínaš si, ako som vravel, že musím niečo zariadiť? Tak sa to všetko podarilo a my už môžeme byť spolu… navždy, Harry,“ vysvetľoval a roztvoril náruč, akoby čakal, že sa mu Harry v tom okamihu vrhne okolo krku. Nestalo sa.

V Harrym by sa v tej chvíli krvi nedorezal.

„Ako… myslíš… bývať s tebou? Mám sa k tebe presťahovať?“ jachtal Harry a nezdalo sa, žeby z jeho hlasu zaznievalo nadšenie.

„Presne tak, chlapče!“ zvolal James potešene. „No povedz, nie je to skvelé? Konečne budeme spolu, ako rodina. Onedlho sa k nám pridá aj Sirius a uvidíš, všetko bude zas skvelé,“ presvedčoval ho nadšene, no Harry ani Severus jeho radosť nezdieľali.

„Ale ja… nechcem… teda…“ koktal ako malé dieťa a do očí sa mu tlačili slzy. V posledných niekoľkých týždňoch plakal prehnane často, až to jeho samého zlostilo, no bol zúfalý. Prosebne pozrel na Severusa.

„Urob niečo, prosím!“ zašepkal. „Nedovoľ im, aby ma odviedli!“

Severusovi pri tých slovách doslova trhalo srdce na kusy. Najradšej by ho vzal do domu, zavrel v izbe a poslal ich všetkých preč. No jediný pohľad na prísnu tvár tej neznámej ženy stačil k tomu, aby vedel, že to nie je najlepší nápad.

„Harry, ja som tvoj otec a ty to vieš. No tak, dieťa, poď ku mne!“ zavolal naňho James a pri pohľade na Snapea sa mu v očiach nebezpečne zablyslo.

„Nechcem odísť od Severusa!“ zvolal Harry zúfalo. „Nemôže to zostať, ako to bolo doteraz? Aspoň kým sa rozhodnem,“ prosil naliehavo, no James odmietavo pokrútil hlavou a kývol na ženu stojacu obďaleč.

„Som Irina Kovalska,“ predstavila sa so silným prízvukom. „Pracujem pre úrad Sociálnej starostlivosti a mám na starosti váš prípad. Keďže si pán Potter želal obnoviť svoje otcovské práva a náš úrad nevidel dôvod, prečo tak neučiniť, bola vaša adopcia, pán Snape, anulovaná. V tejto chvíli vás s týmto chlapcom oficiálne nič nespája. Aj keď, ako som vyrozumela, ste stále chlapcovým učiteľom,“ dodala formálne.

„Čože?“ vykríkol Harry zhrozene a pohľadom prebiehal z pani Kovalskej na Severusa a Jamesa. Zrušili adopciu? Ako to mohli urobiť? To sa nikto ani len neobťažoval spýtať na jeho názor? Je predsa už dosť veľký na to, aby vedel, čo chce. No dobre, možno nevedel presne, s kým chce bývať, no rozhodne nechcel, aby zrušili všetky záväzky, ktoré voči nemu Severus mal. Jedine… s neskrývanou bolesťou pozrel na svojho adoptívneho otca. Čo ak to bol Severus, kto na tom zrušení trval? Vzdal sa ho?

„Vedel si o tom?“ spýtal sa potichu, upierajúc naňho svoje zelené oči.

Severus, ktorý statočne odolával pohľadu Temného pána, mal teraz problém zmiesť pohľad svojho syna, naplnený bolesťou, zúfalstvom a pochybností. Kľakol si na jedno koleno, aby bol v Harryho úrovni a s veľkým premáhaním mu pozrel do očí.

„Nie, Harry. Toto naozaj nebol môj nápad, aj keď som od tvojho otca nič iné ani nečakal,“ odpovedal a stálo ho veľa námahy, aby udržal svoj hlas pokojný.

„Som rád, že sa vrátil, ale nechcem kvôli tomu prísť o teba,“ hlesol chlapec.

„Ja viem, Harry a ľutujem, že s tým nemôžem nič urobiť. Pani Kovalská má pravdu, on je tvoj otec a ty musí ísť s ním,“ povedal a sám by si najradšej jednu vrazil za to, že to vôbec povedal. Čo si o ňom teraz Harry pomyslí? Mal by ho brániť, urobiť všetko, len aby s ním mohol zostať a on mu povie, aby šiel s Potterom? Do kotla, Severus! Spamätaj sa a bojuj! Zahriakol ho jeho vnútorný hlas. Lenže nech akokoľvek veľmi chcel, boj by bol teraz k ničomu. To bolo totiž presne to, čo Potter chcel dosiahnuť. Chcel ho vyprovokovať priamo pred sociálnou pracovníčkou, len aby mu neskôr mohol úplne zakázať styk s Harrym. Nie, to nemohol dopustiť. Ten chlapec ho potreboval a on potreboval jeho. Radšej ho nechá odísť teraz, aj keď to bude strašne ťažké, než aby ho mal stratiť úplne.

„Mám ísť s ním?“ spýtal sa Harry neveriacky.

„Bude to tak najlepšie. Ty to zvládneš, si predsa môj malý hrdina, spomínaš si?“ snažil sa ho povzbudiť. Malý hrdina… tak mu hovoril, keď pred rokmi bojoval o holý život.

„Nechcem byť hrdina!“ zvolal Harry plačlivo. „Chcem byť Harry! Len Harry, tvoj syn,“ vzlykol a hodil sa Severusovi do náruče.

„Vždy ním budeš, Harry,“ uistil ho Severus a upokojujúco ho hladkal po chrbte.

„Buďte rozumný, pán Snape!“ ozvala sa pani Kovalska a premerala si ho prísnym pohľadom. „Pre chlapca bude najlepšie, keď bude so svojim otcom.“

Mlčky prikývol, hoci by najradšej vykričal do sveta, že to ON je jeho otcom. To ON sa oňho staral, kým si všetci mysleli, že je James Potter mŕtvy. Proti svojej vôli od seba odtiahol Harryho a jemne ho postrčil k Potterovi.

„Poď, Harry! Remus nás už čaká,“ ozval sa James a ťahal chlapca preč od domu, v ktorom našiel všetko, po čom vždy tak veľmi túžil.

„Čo jeho veci?“ zavolal za nimi Severus, osamelo postávajúci pred domom so starou metlou v ruke.

„Remus sa večer zastaví pre to najnutnejšie, ostatné mu dokúpim,“ odsekol James a s tým sa zvrtol na podpätku, chytil Harryho a než sa chlapec spamätal, odmiestnil sa s ním preč. Vzápätí za nimi s jediným tichým „dovidenia“ zmizla aj pani Kovalska a on skutočne osamel.
 
19.10.2009 12:39:43
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one