Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Mastičkár: kapitola č.41

Kapitola č.41: Rita Holoubková

Keby v tej chvíli Severus vedel, na koho v Potterovej kancelárii nájde, určite by svoje rozhodnutie prísť sem prehodnotil. Keď sa však dvere riaditeľne otvorili a on si uvedomil svoju chybu, bolo neskoro na útek.

„Profesor Snape. Aké milé prekvapenie,“ ozval sa prenikavý ženský hlas z kresla pred riaditeľským stolom.

„Škoda, že ja nemôžem povedať to isté, slečna Holoubková,“ odvrkol a premeral si pohľadom Pottera stále ešte postávajúceho pri dverách.

„Pridáte sa k nám, profesor? Práve som sa chystal slečne Holoubkovej vysvetliť tú záležitosť v Prasinkách, aby sme konečne ukončili tie nezmyselné domnienky, ktoré sa šíria rýchlosťou blesku,“ ozrejmil Potter dôvod návštevy ten otravnej novinárky.

„Isteže,“ pritakal a posadil sa do voľného kresla po jej pravici.

„Tak teda, pán Potter... niekoľko návštevníkov Troch metiel vás videli bozkávať neplnoletú študentku, navyše adoptívnu dcéru tu prítomného profesora Snapea. Myslím, že situácia je zrejmá a naozaj netuším, aké prijateľné vysvetlenie by vaše chovanie ospravedlňovalo,“ uškŕňala sa víťazoslávne.

„Než vám poviem, čo sa stalo, rád by som poukázal, že to bude len za predpokladu, že dodržíte všetky dohodnuté pravidlá našej vzájomnej spolupráce. Verím, že vám nemusím vysvetľovať dôsledky porušenia našej dohody,“ oplatil jej Potter a Severus len mlčky sledoval ich slovnú prestrelku. Nevychádzal z údivu keď videl, ako obratne dokázal Potter spracovať a dostať tú ženskú presne tam, kam potreboval. Ako sa zdalo, bolo toho naozaj veľa, čo mu v spojitosti s týmto mužom unikalo.

„Nie je potreba sa opakovať, Harry,“ odvetila, akoby boli dlhoroční dôverní priatelia. Severus sa pristihol pri tom, že radšej nechce vedieť, čo medzi ňou a Potterom bolo. Hlavne, keď to splní účel.

„Tak teda, je mi veľmi ľúto, že vás sklamem, Rita,“ rovnako ako ona použil zámerne jej krstné meno. „Tá študentka pobozkala mňa, nie ja ju,“ uviedol na pravú mieru a čakal, kým mu sama položí ďalšiu otázku.

„Žeby ďalšia fanynka slávneho hrdinu, ktorej Chlapec-ktorý-prežil zlomil srdce?“ uchechtla sa škodoradostne.

„Obávam sa, že to by bola tá lepšia varianta. Žiaľ došlo k veľmi neočakávanému vývoju situácie a hoci to len nerád pripúšťam, slečna Jonesová sa stala obeťou kliatby Imperius,“ vyviedol ju z omylu Harry a tváril sa smrteľne vážne. Jej oči za výstrednými okuliarami sa rozšírili od prekvapenia.

„Imperius? Vskutku, Harry, to je také ťažké pripustiť, že vás to dievča priťahovalo a využili ste príležitosť? Verím, že tento príbeh by naši čitatelia ocenili oveľa viac,“ nedala sa len tak ľahko obalamutiť.

„Iste, len ponúknite svojim čitateľom to, po čom prahnú. Ale uisťujem vás, že to bude ten posledný článok, ktorý uzrie svetlo sveta, pretože čokoľvek ďalšie budete môcť napísať jedine na stenu svojej cely v Azkabane,“ odvetil Harry pokojne a dovolil si kradmý pohľad smerom k Snapeovi. Ten len spýtavo zdvihol obočie, no ďalej mlčal a takmer nedočkavo čakal, kam ich tento rozhovor zavedie.

„Máte k tomu čo povedať, profesor Snape?“ obrátila sa Rita Holoubková so svojou otázkou priamo naňho.

„Ako už vám povedal pán Potter, moja zverenkyňa bola skutočne obeťou neznámeho útočníka, ktorý sa týmto spôsobom pokúsil zdiskreditovať nielen riaditeľa tejto školy, ale nepochybne i mojej vlastnej osoby. Slečna Jonesová bola totiž okrem iného aj otrávená a takmer celé prázdniny sa zotavovala z nie veľmi príjemných účinkov jedu,“ vychrlil na ňu bez toho, aby jej dal akýkoľvek priestor k námietkam a jej vlastným konšpiráciám.

„Ešte že jej adoptívnym otcom je sám veľký majster lektvarov osobne, všakže?“ neodpustila si jedovato a pohľadom prebiehala z jedného na druhého.

„Presne ako vravíte. Verím, že to tiež bola jedna z pohnútiek toho útočníka. Chcel hodiť vinu za Danielinu otravu na mňa,“ doplnil.

„Prečo by to niekto robil?“

„Ale, ale, slečna Holoubková... myslel som si, že ste inteligentná mladá dáma,“ zatiahol s neskrývaným úškrnom na tvári a poriadnou dávkou sarkazmu. „Predsa obaja dobre vieme, aký rozruch spôsobil môj návrat medzi živých. Myslíte si snáď, že tam vonku nie je dosť takých, ktorí by sa mi radi pomstili? Nebol to prvý ani posledný útok na moju osobu, ale uisťujem vás, že som pripravený bojovať a postarať sa o každého, kto by sa čo i len pokúsil skriviť tomu dievčaťu byť jediný vlások,“ zavrčal tentoraz hrozivo a ona pochopila. Viac nenaliehala a keďže ani jeden z mužov sa nemal k tomu, aby čokoľvek ďalšie doplnil, zbalila si svoje veci a zamierila ku krku.

„Do večera vám pošlem text na schválenie. Vašu odpoveď očakávam obratom, aby sme stihli zajtrajšie vydanie. Bude vám to takto vyhovovať, pán riaditeľ?“ spýtala sa a v spodnom tóne jej hlasu zaznievala značná nevôľa.

„Budem sa tešiť, slečna Holoubková,“ pritakal Harry a sledoval, ako jej červený hábit mizne v zelených plameňoch. Naznačil Snapeovi, aby chvíľu počkal, sám pritom zložitými pohybmi prútika overil, že nedošlo k narušeniu ich súkromia z jej strany. Keď si bol istý, že to nezanechala jedinú štenicu, pokynul Snapeovi, že je všetko v poriadku a môže ho oboznámiť o tom, kvôli čomu ho vyhľadal.

Miesto toho si ho Snape skúmavo prezeral. Potom mu to však nedalo.

„Čo na ňu máte také závažné, že by ju to dostalo až do Azkabanu?“

„Pár vecí by sa našlo, ale to je na inú debatu. Predpokladám, že kvôli tomu ste za mnou nepišli. Stalo sa niečo?“

„Čo sa stalo s Malfoyovcami?“ spýtal sa Snape obozretne a Harryho tá zmena témy zaskočila.

„Myslíte, že by s tými útokmi mohol mať niečo spoločné Malfoy?“

„Nie, troll z Krásnohulek, vy idiot,“ vyštekol naňho Snape pobúrený jeho reakciou. Na stôl pred Pottera hodil predmet, ktorý našiel v troskách svojho domu. Potter ho bez meškania vzal do ruky a pozorne si ho prezrel. Hneď pochopil, prečo sa Snape pýtal na Malfoya. Bol to malý manžetový gombík s rubínom, v ktorom bol vyrytý erb starej kúzelníckej rodiny. Veľmi dobre si spomínal, ako da podobnými cetkami chválil Draco Malfoy svojim priateľom.

„Draco Malfoy i jeho otec sú mŕtvi. To nedáva zmysel,“ zamumlal zamyslene. „Kde ste to našli?“
Severus si nervózne trel koreň svojho nosa a úporne premýšľal.

„Zastavil som sa dnes vo svojom dome, respektíve v tom, čo po ňom zostalo. Zrejme niekoho pobúrilo, že sme si dovolili neprijímať v ňom návštevy počas vianočných sviatkov,“ zatiahol ľadovo. Harry naňho vytreštene hľadel a čakal na upresnenie.

„Môj dom vyhorel, Potter. Nejednalo sa o žiadnu náhodou. Ten gombík som našiel medzi troskami. Buď nie som jediný, kto svoju domnelú smrť využil vo svoj prospech, alebo sa nás niekto pokúša zviesť na nesprávnu stopu.“

„V tom prípade by som hlasoval za druhú možnosť. Osobne som dohliadal na pohreb oboch Malfoyovcov. Dracove telo sme našli v Komnate najvyššej potreby spálené na uhoľ. Len pomocou identifikačných kúzel viazaných na jeho magický podpis sa nám podarilo overiť jeho totožnosť, ale nie je žiadna pochybnosť. Lucius zomrel pred tromi rokmi v Azkabane. V tom čase som ako bystrozor v službe osobne dohliadol na to, aby boli jeho pozostatky spálené, až potom sme ich odovzdali jeho manželke. Je vylúčené, že by to bol jeden z nich,“ informoval ho Potter a Severus prikývol na znak pochopenia.

„Len dúfam, že ste si pri overovaní ich smrti viedli lepšie, než v mojom prípade,“ neodpustil si posmešné odfrknutie.

„Na rozdiel od nich, vaše telo sme nikdy nenašli. Mysleli sme, že Vás Voldemort či jeho služobníci niekam odvliekli a zbavili sa vašej mŕtvoly, aby sme ju nikdy nenašli. Hoci nepopieram, že som na malý okamih dúfal, že by ste to mohli prežiť. Hlavne keď som našiel opravenú Brumbálovu hrobku,“ jeho hlas bol tichý a naplnený zvláštnym smútkom, ktorý Severus nedokázal pochopiť.

„Povedzte mi, Potter, kde ste sa naučili takej manipulácii a vydieraniu? Učili vás to hádam v bystrozorskom výcviku?“ odfrkol si posmešne a Harry mal aspoň toľko slušnosti, aby zahanbene uhol pohľadom.

„Keby som vás nepoznal, povedal by som, že ste boli zaradený do Zmijozelu,“ neveriacky krútil hlavou Severus a premýšľal, čo ešte nevie o chlapcovi, ktorý prežil. Ešte viac ho prekvapilo, keď Potter po jeho poslednej vete vyprskol od smiechu.

„Som rád, že sa bavíte, Potter. Aj keď nechápem, čo človeka s vašou mozgovou kapacitou mohlo pobaviť na mojom výroku.“

„Viete, pane, nikdy som to nikomu nepovedal, ale... Múdry klobúk ma chcel zaradiť do Zmijozelu. Prehovoril som ho však, aby ma zaradil inam,“ vysvetlil keď ho Snape vytrvalo prepaľoval spýtavým pohľadom.

„Hádam ste sa nebáli prerasteného umasteného netopiera?“ odfrkol si a kdesi hlboko vnútri pocítil ľútosť, že na Pottera pôsobil odpudivo od samého počiatku. Nedokázal si ten pocit vysvetliť. No uvedomoval si, že ak by mal chlapca vo svojej fakulte, mohlo byť mnoho vecí inak.

„Nebolo to kvôli vám, pane. Nechcel som byť v rovnakej fakulte s Dracom Malfoyom. Vo vlaku, ešte pred príchodom do školy, sme mali taký menší incident. Vlaste od tej chvíle bolo evidentné, akým smerom sa náš spoločný vzťah, ak sa to tak dá nazvať, bude uberať. Vo vašom prípade bola tým smerodatným okamihom prvá lekcia lektvarov,“ dodal tichšie a čakal, či k tomu Snape niečo povie. Ten však miesto odpovede vstal a bez slova zamieril ku dverám.

„Verím, že sme prebrali všetko podstatné, Potter. Budem vás informovať, ak pokročím vo svojom pátraní, či výskume,“ uzavrel ich debatu. Ich rozhovor sa dostal na nebezpečne tenký ľad a ak nechcel vyvolať ďalší zbytočný konflikt s Potterom, nemalo zmysel v hovore pokračovať. Harry pochopil. Súhlasne prikývol a sledoval, ako Snape mizne za dverami jeho pracovne.
16.09.2014 16:43:38
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one