Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Mastičkár: Kapitola č.44

Kapitola č.44: Prelom

Pohreb sa konal o tri dni a zúčastnila sa ho väčšina bývalých študentov Bradavíc. Takmer každý, koho Minerva učila, jej prišiel vzdať hold a povedať posledné zbohom. Bol to trpký začiatok nového roku, a to nielen pre Severusa a Harryho, ktorí si jej smrť vyčítali. Severus preto, že sa to stalo kvôli jeho návratu a ešte k tomu jedom jeho vlastnej výroby. Harry zas, že ju nenašiel skôr a nestihol jej pomôcť. Mali totiž dohodnutú schôdzku takmer o dve hodiny skôr, no on sa zdržal kvôli článku do Denného veštca. Nechcel nechať náhode, čo Rita Holoubková vymyslí a tak poslal Minerve krbom krátku správu, že sa omešká. Keď sa nedočkal odpovede, veril, že jeho bývalá profesorka a kolegyňa akceptuje jeho zdelenie a očakáva jeho príchod. Opak však bol pravdou a keby Harry čo i len tušil... Ale bolo neskoro si čokoľvek vyčítať. Na tom, čo sa stalo už nik z nich nič nezmení. Život plynul ďalej. Študenti sa po prádzninách vrátili do školy a kolotoč ich každodenných povinností sa vrátil do starých koľají. Kým Harry bol v neustálom kontakte s bystrozormi, aby bol v obraze ohľadom pátrania po vrahovi Minervy, Severus začal so svojim výskumom. Dúfal, že by mohol niečo vyskúšať už pri najbližšom splne. To bol tiež jediný dôvod, prečo pátranie po ich aktuálnom nepriateľovi nechal Potterovi. Nie preto, že by mu veril či chcel stáť bokom, to ani v najmenšom. Trval na tom, že ho Potter oboznámi so všetkým, čo zistí. Zatiaľ toho však nebolo veľa.

Keď v to ráno vkročil Harry do Snapeovho laboratória, uvítal ho profesor jednou zo svojich najhorších možných nálad.

„Čo chcete?“ oboril sa naňho, zlostne zazerajúc do kotlíka s nie práve vábne vyzerajúcim obsahom.

„Ak idem nevhod, môžem prísť neskôr,“ navrhol opatrne, no vražendý pohľad profesora lektvarov svedčil o tom, že ani tento nápad nebol jedným z tých najlepších.

„Čo keby ste vyklopili to, prečo ma rušíte, Potter, a zase si zaliezli na svoj piesoček,“ zavrčal znovu Snape a jediným Evanesco nechal zmiznúť obsah kotlíka.

„Tak teda dobre. Niekto včera v noci napadol Rona s Hermionou v ich dome. Obávam sa, profesor, že máme čo dočinenia s niekým, kto nejde len po vás,“ informoval ho a Severus sa pod náporom nových skutočností predsa len trochu upokojil.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa vecne.

„Ich dom zhorel podobne ako ten váš. Len s tým rozdielom, že oni boli doma a stihli uniknúť naozaj v poslednej chvíli,“ vysvetlil a pri pomyslení na to, čo všetko sa mohlo stať, sa striasol.

„Tak si to ujasnime. Kto by mohol mať záujem okrem mňa zničiť ešte aj všetkými obdivovaného záchrancu kúzelníckeho sveta?“

„Ktokoľvek, kto mal blízko Voldemortovi,“ skonštatoval Harry vecne. Obaja vedeli, že má pravdu. Kým si však mysleli, že hlavným terčom je Severus, dokázali aspoň približne odhadnúť, kto by mohol byť v nebezpečenstve. Po tom, čo sa stalo Minerve, učinili potrebné opatrenia, aby sa podobná situácia nezopakovala. A hoci Severus nebol v žiadnom blízkom spojení s pani Blackovou a jej rodinou, bystrozori prisľúbili, že na ňu dohliadnú. Daniela bola dennodenne pod ich bedlivým dozorom a jej jedlo bolo tiež kontrolované. V škole zaviedli aj nové bezpečnostné opatrenia na ochranu študentov, ak by sa ktokoľvek pokúšal zdiskreditovať Severusa skrz jeho štatút profesora. Ale ak sa útočníkov okruh rozšíril na Pottera, mohol byť v ohrození prakticky ktokoľvek zapojený vo vojne s Voldemortom. A oni neboli ani len o krok bližšie k odhaleniu totožnosti svojho nepriateľa.

„Súhlasím, že je to jediné spojenie, ktoré ma napadá. Ale viete mi povedať, z dôb Vášho pôsobenia v bystrozorskom úrade, ktorý z bývalých smrtijedov by to mohol byť? Pokiaľ viem, všetci sú mŕtvi či zavretí v Azkabane.“

„Máte pravdu, nenapadá ma nikto, kto by prichádzal do úvahy. Jedine, ak by to bol niekto, o kom sme nemali potuchy. Niekto, kto ako Vy pracoval ako dvojitý agent a neodhalili sme ho. Lenže, aj tak mi nejde do hlavy, prečo čakal až doteraz. Ak mu šlo o niekoho iného než o vás, prečo neúčtočil už oveľa skôr? Ak sa Minerve niekto nepomstil kvôli vám či mne, ale kvôli jej vlastnej úlohe vo vojne, prečo čakal tak dlho?“ Harryho otázky boli logické a Severus sám si pokladal tie isté.

„Obávam sa, že kým neodhalíme totožnosť osoby, či osôb, proti ktorým stojíme, príčinu nezistíme a len ťažko budeme môcť predpokladať ich ďalší krok.“

„Myslíte, že by ich naozaj mohlo byť viac?“ Harry na to nechcel ani len pomyslieť, ale ako bystrozor vedel, že ani túto možnosť nemôžu vylúčiť.

„Čo si myslím alebo nemyslím nie je v tejto chvíli relevatntné,“ uzavrel Snape prudko. „Ak je to všetko, čo ste mali na srdci, Potter, láskavo ma nechajte pracovať. Ako iste viete, spln je už zajtra.“

„Isteže,“ pritakal Harry na znak porozumenia a hoci by rád vedel, ako Snape pokročil so svojim výskumom, rozhodol sa nedráždiť hada bosou nohou.

Ubehlo ďalších pár mesiacov, kým Severus vo svojom výskume pokročil. Pri každom splne skúšal vždy novú a novú variantu vlkodlačieho lektvaru na Lupinovi, no doposiaľ bez akejkoľvek známky úspechu. Azda len rekonvalescencia po premene bola rýchlejšia a samotná premena nebola taká bolestivá ako zvyčajne, no to Severusovi nestačilo.

Tentoraz však bolo čosi inak. Strávil hodiny čítaním tých najstarších zväzkov, v ktorých našiel hoc i len zmienku o lycantropii a ďalšie hodiny zavretý v laboratóriu. Keď už mal pocit, že sa ocitol na mŕtvom bode tak ako pred rokmi, znovu zovrel v ruke svoje niekdajšie poznámky a v duchu si vynadal do idiotov. Odpoveď mal celú dobu priamo pod nosom a nevidel ju. Teraz však... rýchlo zazátkoval fľaštičku s lektvarom pre Danielu. Keďže ešte nebola späť z vyučovania, nechal ju v obývačke na stole s odkazom, aby ho vypila a podľa dohody šla za Potterom. Odkedy začali s výskumom, trávil Severus noci s Lupinom, aby mohol dohliadnuť na to, že mu nová varianta lektvaru nijako neublíži. Z toho dôvodu noci počas premeny trávil s Danielou Potter. Severus z toho síce nemal veľkú radosť, ale inak to nešlo. Mrzelo ho, že na Danielu nemá toľko času, ako by si prial, no veril, že pochopí jeho dôvody a skutočnosť, že je to v jej vlastnom záujme.

Len čo si bol istý, že o Danielu bude postarané, zamieril z hradu smerom k Prasinkám, zohnať si poslednú potrebnú prísadu, aby dokončil lektvar pre Lupina.

Daniela bola v ten večer nervózna, hoci nevedela, prečo. Dúfala, že sa pred premenou stihne porozprávať so Severusom, ktorý ju uistí, že akékoľvek obavy sú zbytočné. Namiesto toho však doma našla len pripravenú fľaštičku s odkazom, aby vypila svoj lektvar a šla za Harrym, ktorý ju odprevadí do Škriekajúcej búdy. Odkedy začal Severus s výskumom, trávil premeny s Remusom v komnate najvyššej potreby, aby mal v prípade potreby po ruke ošetrovňu. Ona s Harrym trávili noci mimo hrad.

Učinila, ako jej Severus prikázal na kúsku pergamenu a zamierila krbom do riaditeľne. Harry už na ňu čakal a ovzbudzujúco sa na ňu usmial.

„Pripravená?“

„Áno,“ hlesla takmer nečujne a čudný pocit jej zvieral žalúdok. Rýchlo však svoju nervozitu zaplašila a nasledovala riaditeľa von z hradu. Ani jeden z nich v tej chvíli netušil, akým smerom sa ten večer zvrtne.
18.11.2014 17:53:27
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one