Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Tess - 24. kapitola DDS

24. kapitola

V relatívnom bezpečí

 

Harry trval na tom, že sa zúčastní exhumácie. A nielen on. Medzi prítomnými aurormi bol i markíz z Cudworthu i jeho krstný otec, lord Sirius Black.

„Zachary, dávaj do frasa pozor!“ okríkol ho varovne kolega. Dean Thomas, ako sa zdalo, nebol práve znášanlivý človek. Večne sa mračil. Dokonca ešte viac ako kedysi markíz z Cudworthu. Ale Harry by tú myšlienku nikdy nevyslovil nahlas. Miesto toho civel, ako auror Thomas šikovne zachytil padajúce veko krypty z čierneho mramoru mocným kúzlom a bezpečne ju zaistil, levitujúc ňou vo vzduchu. Jeho mladší kolega si utrel pot perliaci sa mu na čele a prikývol. Potom ťažký kus otesaného kameňa spoločnými silami preniesli na zem.

Harryho oči sa upli k zdá sa neporušenej rakve vo vnútri hrobky. Ostávalo jediné. Odkryť jej veko a zistiť, či je tam. Dych mu zamrel v hrdle, keď sledoval mužov, ako sa zhrčili okolo hrobky a snažia sa odstrániť veko truhly. Pred očami sa mu zatmelo. Odrazu nevedel, v čo dúfať skôr. Či v to, aby tam Lucius bol, čo by znamenalo, že pátrajú po niekom neznámom a nebudú sa mať čoho chytiť, alebo toho, aby tam nebol a tým pádom by bolo všetko jasné.

Otočil sa a roztrasene dýchajúc civel na otvorené dvere rodinnej hrobky rodiny Malfoyovcov, ktoré zdobil drak chrliaci oheň s telom obtočeným okolo prútika chrliaceho iskri. Zúfalo túžil po tom, aby ho neprepadali tie krušné, zdrvujúce myšlienky. Hrobka rodiny Malfoyovcov... chcel si zakázať myslieť na to, kde je. Chcel si zakázať myslieť na to, že ak budú i naďalej tak pomaly postupovať, Draca možno medzi živými nenájdu a toto miesto bude jeho... jeho... večným odpočinkom. Bože, znelo to tak hrozne. Tak definitívne!

„Do pekla!“ ozvalo sa za jeho chrbtom. Neomylne spoznal hlboký hlas svojho krstného otca. Ruka, ktorá mu však dopadla s ľahkosťou na plece nebola jeho.

„Harry, je mi to ľúto, ale...“

„Nie je tam, Severus, však?“ pootočil hlavu k markízovi, ktorý stál za ním. Tvár ako vytesaná zo žuly. Len oči sa v nej leskli rovnakou bolesťou ako tie jeho. Markíz pokrútil hlavou.

Harry prikývol a upriamil pohľad na vedúceho aurorov, ktorý stál pri hrobke schovávajúcej prázdnu rakvu a civel do jej vnútra. Potom tam namieril svojím prútikom a vyslovoval nejaké kúzla. Jeho prútik ticho praskal, kým auror neskončil. Harry počul ako povedal svojmu zástupcovi, že v tej rakve nikdy nikto neležal.

„Čo budeme robiť?“ opýtal sa a vedúci naňho pozrel.

„No, zdá sa, že ste mali pravdu. Budeme pokračovať v prehľadávaní Malfoyovských nehnuteľností, ale my sa zatiaľ vrátime do úradu. Potrebujem vás znova vypočuť. A tentoraz chcem počuť všetko. I to, čo ste mi zatajili,“ povedal nekompromisne.

„Ale veď som vám všetko povedal! Vypočúvali ste ma už dvakrát! Ako dlho sa ešte budeme takto naťahovať? Dracovi ide o život!“

„Pozrite, ja vás chápem, drahý gróf, ale ak chceme vojvodu nájsť, musíme vedieť všetko, čo by nám mohlo pomôcť. I tú nepatrnú vec, udalosť... hocičo, čo nám pomôže, chápete?“

Harry prikývol, ale v duchu zahrešil. Bol vari azda taký bezmocný? Ale dobre, zatiaľ ho trpezlivosť neopustila. No jeho pohár sa pomaly zapĺňal.

¤¤¤

Do úradu sa vrátili pred dvoma hodinami. Vypočuli Severusa, Siriusa a dokonca sa s nimi zhovárala i nebohá lady Malfoyová prostredníctvom obrazu, ktorý pri sebe jeho krstný otec stále nosil. Teraz na ich mieste sedel on a zopakoval opäť všetko, čo už minimálne dvakrát hovoril.

Oproti nemu sedel vedúci aurorov a pozorne počúval odpovede na otázky, ktoré mu kládol. Dean Thomas sa prechádzal po miestnosti, pripomínajúc povestného leva v klietke. Harrymu nepomáhalo ani vedomie, že sa muž tvári povýšenecky a takmer nezúčastnene. Lady Weasleyová sedela na konci stola a dbala o to, aby všetko zachytila do výpovede.

Ginny pozerala na Harryho akoby ho videla prvýkrát. Jej zelené oči boli rozšírené poznaním, leskli sa smútkom a zadržiavaným plačom. Ešte dobre, že si ju nik nevšímal. Pred malou chvíľou musela očarovať brko, aby zapisovalo samo a ona len kontrolovala jeho zápisky.

„Prečo ste nám nepovedali skôr, že predpokladáte, že lord Lucius Malfoy stále žije a že je to pravdepodobne on, kto stojí za tými vraždami?“ ozval sa spoza vedúceho jeho zástupca.

Harry naňho zmätene pozrel. „Pretože ako ste sám povedal, bol to len pocit. Lucius Malfoy bol mŕtvy viac ako tri roky. Ako sme mali vedieť, že to tak nie je?“

„A čo ste si teda pomysleli, keď ste sa o tých vraždách dočítali v novinách?“

„Že ide najskôr o nejakú hroznú zhodu náhod,“ odvetil pokojne, nestrácajúc zdravý rozum.

Dean Thomas prikývol, hoci v jeho tvári badal znechutenie. A potom i vzdorovitú výzvu. „Aký máte vlastne vzťah k vojvodovi? Príde mi nanajvýš podivné, že sa tak interesujete o jeho život.“

„Je to môj priateľ a obchodný partner,“ odvetil Harry a prebodával zástupcu vedúceho hnevlivým pohľadom.

„Váš priateľ? Obchodný partner? Nie je za tým viac? Čo ak celý ten prípad stojí na vašom vzťahu s vojvodom a jeho únosom sa niekto zameral na to, aby sa vám pomstil. Na to ste nepomysleli?“

„Do môjho vzťahu s vojvodom vás nič nie je!“ ozval sa pobúrene.

Ginny, ktorej sa vytratila z tváre všetka farba si nikto nevšímal. Privrela oči a na chvíľu si predstavila, aké to všetko mohlo byť. Ona a gróf. A kŕdeľ detí. Veselých, smejúcich sa a šťastných pri milujúcich rodičoch. Sen sa rozplynul...

„Ak nám to má pomôcť, lord Potter, bolo by dobré vedieť, aký bol charakter vášho vzťahu s vojvodom,“ zapojil sa znova vedúci aurorov.

Harry naňho pozrel. Zdalo sa mu, že tento muž má v sebe oveľa viac citu ako jeho prchký zástupca. „Ak to už musíte vedieť, môj vzťah s vojvodom bol viac než len priateľský. Ale nemyslím si, že práve o to ide. Rovnako ako si nemyslím, že ho uniesol niekto, kto by chcel ublížiť mne.“

„Dobre, dajme tomu, že by to tak bolo. Ale musíme rátať i s touto možnosťou, pane,“ povedal Mallown a vstal od stola. Podal mu ruku a poďakoval za pomoc.

„Čo mienite robiť?“ nedal sa odbiť Harry a chcel vedieť, čo v tejto veci podniknú.

„Ako som už povedal. Prehľadávame nehnuteľnosti. Ak sa niekde ukryl, je vysoký predpoklad, že použil nejaké so svojich domov, či bytov. Alebo sa ukrýva niekde zastrčený na zabudnutom panstve. Tých možností je veľa. Malfoy vlastní viac ako sedem veľkých domov roztrúsených po celom Anglicku a dokonca i v Škótsku a Írsku. Len tuto v Londýne má päť bytov. Okrem toho vypočúvame i susedov spomínaných usadlostí. Ako sa ukázalo, lord Malfoy žije. A ak nie je duchom, musel ho nikto vidieť.“

Harry prikývol. „Prezreli ste aspoň tie byty tu v Londýne?“

„Všetky do jedného,“ prikývol Mallown. „Pozrite, už dlhší čas je pokoj. Neobjavila sa žiadna nová mŕtvola. Môžeme teda predpokladať, že sa na niečo chystá. Otázkou je, na čo?“

„Chcem vám s hľadaním pomôcť,“ ponúkol sa mladík a díval sa ako vedúci aurorov zošpúlil pery a zamyslel sa.

„Nemyslím si, že by to bolo vhodné. Nechcete predsa ohroziť život svojho milenca, však?“

Harry cítil ako sa červená. Milenec... Prečo predpokladali, že... Ale to bolo jedno. Iste, bolo to pochopiteľné. Ich vzťah nebol verejným. Viac menej ho stále tajili a užívali si ho iba oni dvaja. Okrem toho, vedeli o tom iba najbližší. Milenec... Merlin, tak veľa toho s Dracom ešte nestihol prežiť. Chýbal mu každým kúskom tela, každučkou jednou bunkou! Každým úderom srdca, každým nádychom i výdychom.

„Nie, ale...“

„Pozrite, drahý gróf. Pokojne nám môžete dôverovať. Nájdeme ho.“ Vľúdne sa naňho zadíval a opýtal sa: „Chcete vedieť, prečo vám nemienim dovoliť miešať sa do prípadu?“

„Isteže,“ odvetil. Nemohol poprieť, že ho to zaskočilo. A veľmi nemilo. Nechápal to, pretože chcel pomôcť!

„Sám ste vravel, čoho sa lord na vojvodovi v minulosti dopustil. Kvôli jedinému bozku. Čo ak vás sledoval už dlhšiu dobu? Čo ak sa mu ani trochu nepáčilo, že syn napriek jeho vtedajšiemu trestu neposlúchol? Bol predsa s vami, či nie?“

„Ja... dosť, nepokračujte prosím. Celkom to chápem.“

Mallown prikývol. „Urobíme všetko, čo bude v našich silách.“

Harry sa zachytil stola. Hlava sa mu išla rozskočiť. Čo ak vás sledoval už dlhšiu dobu? Čo ak sa mu ani trochu nepáčilo, že jeho syn napriek jeho vtedajšiemu trestu neposlúchol?

Ginny sa dotkla jeho ruky. Bola studená ako ľad. „Harry? Harry? Si v poriadku?“ Dotkla sa jeho tváre a prinútila ho, aby na ňu pozrel. V očiach sa mu odrážali obavy. Nesmierne obavy a pocit viny. „Nemôžeš za to, počuješ?“ ozvala sa stíšeným hlasom. „Nemôžeš za to! Neurobil si nič zlé!“ chlácholila ho a on ticho vzdychol. Vzal ju do náručia a oprel si čelo o jej plece. Mal dojem, že mu puká srdce na kúsky.

A Ginny ho objímala a hladila po chrbte upokojujúcimi dotykmi. Šepkala mu do ucha sladkobôľne nezmysly o tom, že sa všetko vyrieši, že za to nemôže. A keď k nej odrazu dvihol hlavu, aby jej slová vyvrátil, hoci vedel, že to myslí vážne, prisala sa mu perami na ústa.

Harry skamenel. Na chvíľu mu tým vyrazila dych. Jeho mozog zastavil, ale jeho telo i napriek tomu reagovalo. Odstrčil ju od seba prv, ako mu mohla vsunúť jazyk do úst.

„Nie!“ zvolal tlmeným hlasom a pozrel na ňu zlomený vlastným žiaľom. „Toto nie je správne! Ginny, kedy konečne pochopíš, že medzi nami nikdy nič nemôže byť?“

Strhla sa, akoby ju bol udrel. Do očí podobných tých jeho, akurát s rozkošnými hnedými škvrnkami okolo zorničky jej vyhŕkli slzy.

„Prečo ma nemôžeš milovať? Je to také ťažké? Harry... Prečo on a nie ja?“

Harry sa na ňu díval rovnako otrasený ako bolo ona sama. Brada sa jej chvela a hrozilo, že každú chvíľu prepukne v plač.

„Pretože to som ja! Milujem ho! Zbožňujem na ňom absolútne všetko! Od jeho občasných jedovatých poznámok, po samotný účes.“

„Harry... prosím...“ zavzlykala.

„Nie, Ginny. Robíš všetko len ťažším. Dohodli sme sa, že ostaneme priateľmi, ale nie som si istý, či je to dobrý nápad. Milujem Draca a vždy ho milovať budem,“ riekol pevným hlasom, z ktorého zaznievalo skalopevné odhodlanie. „Je mi ľúto, že som ťa sklamal, ale verím, že si nájdeš niekoho, kto ťa spraví šťastnou. No ja to nebudem.“

S tými slovami sa otočil a opustil vypočúvaciu miestnosť. Musí sa pozhovárať s Ronom. Dúfal, že Ron dohovorí svojej sestre a ona ho prestane obťažovať svojimi nežnými citmi. Mal ju rád a nerád ju takto zraňoval, ale ináč to nešlo. Nedala si povedať. Iste, kedysi sníval o veľkej rodine a predstavoval si, že by mohol žiť po jej boku. Ale od kedy zistil, že jediné, čo ho robí šťastným, je Draco... Jeho sny nabrali iný spád. A neľutoval to. A nikdy ani nebude. Dobre. Ron... alebo Charlie, ktorý mal tiež priateľa mu pomôžu. Určite. A hneď potom sa pustí do pátrania na vlastnú päsť. Nevydrží sa iba nečinne prizerať. Okrem toho, má predsa neviditeľný plášť, či nie? Nikto teda nemusí vedieť, že sa rozhodol konať na vlastnú päsť a Draco bude v relatívnom bezpečí.

06.05.2012 22:36:27
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one