Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Tess - 25. kapitola DDS

25. kapitola

Sladká Ginnevra

 

Z očí jej tiekli slzy prúdom. Pohľad kvôli nim mala zahmlený tak, že netušila, či ide vôbec správne. Už dávno sa zvečerilo. Na oblohe žiarili hviezdy a krajinu osvetľoval mesiac. Nič z toho nevnímala.

Gróf... Gróf a vojvoda... Prečo musel byť práve on... iný? Prečo akurát jej mladý, krásny, čestný a ušľachtilý gróf? Čo to bolo za hru osudu? Hotová grécka tragédia!

„Harry,“ vzdychla a utrela si mokré líce do rukavičky.

Mladý reportér Colin Creevy za ňou kráčal už hodnú chvíľu. Bol presvedčený o tom, že musí vedieť, že ide za ňou. Napriek tomu sa ani raz neotočila. Zdalo sa mu to, alebo sa chvela? Alebo žeby vzlykala?

Odrazu zastala, bez varovania sa k nemu otočila a namierila naňho prútikom. Zamrmlala kúzlo a jej prútik zaiskril. Inštinktívne chcel uskočiť, keď mu v poslednej chvíli napadlo, čo práve robí. Konečne z neho sňala to kúzlo, ktoré naňho pred časom uvalila. Bol voľný! Voľný ako vták! Na malú chvíľu sa mu po tvári rozlial široký úsmev. Len na malú chvíľu si dovolil radovať sa. Potom zazrel znova len jej chrbát a vzďaľujúcu sa štíhlu postavu. Dobehol ju.

„Stalo sa niečo? Alebo plačete kvôli mne? To vyzerám až tak žalostne?“ pokúsil sa o vtip a ona naňho úkosom pozrela tými najkrajšími a najuplakanejšími modrými očami, aké kedy videl. Bez slova siahol do náprsného vrecka a podal jej čistú vreckovku.

Chvíľu len uprene civela na biely kúsok jemného plátna v jeho rukách. Potom si ju vzala a hlasno sa vysmrkala. Keď si osušila i oči, chcela mu ju vrátiť. Uškrnul sa.

„Je vaša. Nechajte si ju. Očividne ju potrebujete viac ako ja,“ poznamenal a zadíval sa do lesknúcich sa očí.

„Prečo... prečo ste tu?“ opýtala sa. „Myslela som, že keď vás odkľajem, zmiznete mi konečne z očí.“

Znova sa uškrnul a strčil si ruky do vreciek. Zrovnal s ňou krok. „Iste. Prial som si to. A ďakujem. Konečne budem môcť znova nerušene pracovať.“

„To nevysvetľuje, prečo ste ešte stále tu,“ upozornila ho nie práve najvľúdnejšie.

„Zdá sa, že mám pre vás slabosť,“ odvetil afektovane.

„Skôr sa zdá, že ste stratený prípad,“ vrátila mu a jej pery sa zvlnili v miernom úsmeve.

Colin zvážnel a pozrel na ňu. „Smiem sa opýtať, čo sa vám stalo?“

Okamžite pokrútila hlavou. „Nie je to nič, čo by vás malo zaujímať.“

Colin však nepoľavil a na chvíľu sa zadumal. „A čo ak to uhádnem?“ založil si ruky za chrbtom a kým naňho ona nepekne zazrela, on sa tváril nanajvýš seriózne. A hlavne domýšľavo.

Premerala si ho skúmavým pohľadom. Mohol by niečo vedieť? Nie. Určite nie. Ako by aj? O jej citoch ku grófovi nevedel takmer nikto.

Mykla plecom. „Neuhádnete.“

„Mrzí vás, že vám dal gróf Potter košom.“

Tá jediná veta jej znova vohnala slzy do očí. Mala dojem, akoby do nej udrel blesk. Otočila sa a poznačila ľavé líce mladíka presne mierenou fackou. Takou silou, až mu na ňom ostal odtlačok jej ruky v rukavičke. Obaja vytreštili oči. Kým sa on neveriaco chytil za horiace líce, ona si nadvihla sukne a rozbehla sa preč. Zahla na konci chodníka doľava a k vchodu do domu jej ostávalo prebehnúť len pár metrov. Bol to len jej dojem, alebo za ňou skutočne bežal? Pridala ešte viac. Nemienila sa presvedčiť o tom, či je to pravda. Bolo jej fuk, že pre dámu je niečo ako beh absolútne nevhodné a zakázané. Bežala ako o život.

Dohnal ju pred ružovým sadom. Schmatol ju za lakeť a jediným trhnutím otočil tvárou k sebe. Dívala sa naňho veľkými očami, ale bez strachu. Dýchala namáhavo jej hruď sa dvíhala a klesala, podchvíľou sa obtrúc o jeho hrudník.

„Ako to viete?“ vyprskla a márne sa mu snažila vytrhnúť. Tým svojím vrtením dosiahla akurát to, že si ju pritiahol ešte bližšie a objal ju pevnejšie.

„Ako? Jednoducho. Mali ste to priam vpísané v tej vašej vznešenej tváričke. Dívali ste sa naňho ako na boha. Neexistoval nik iný, len gróf Potter. Divil som sa, ako trpezlivo znášate najprv jeho avantúry a čakáte, kedy si všimne i vás. Šedú myšku, sediacu v kúte... Poslušnú, oddanú, čakajúcu... Keď sa tak konečne stalo, skončilo sa to fiaskom, však? Videl som vás na minuloročnom plese. Vás a grófa, ako ste sa vkradli do tmavej, opustenej miestnosti. Neboli ste tam ani päť minút, keď odtiaľ vyšiel, akoby mu horelo za pätami. Čudoval som sa prečo...“ vydýchol a pozrel jej do tváre. Líca mala červené od námahy, čo sa mu neustále mykala. Z očí jej sršali blesky, ale znova sa jej leskli zadržiavanými slzami. „A potom som na to prišiel. Gróf našiel zaľúbenie v niekom inom. V niekom, kto sa nemusí maľovať, kto sa nemusí prizdobiť šperkami a v niekom, kto rozhodne nenosí šaty a všetky tie ostatné ženské čačky. Vojvoda... Veľmi dobrý výber. Bohatý a vplyvný muž. Hoci to nebudú mať ľahké...“ poznamenal a zaťal zuby, keď ho kolenom takmer kopla do rozkroku v snahe vyslobodiť sa. „Viete, čomu však nerozumiem?“

Neodpovedala, iba ticho zavrčala. „Pusťte ma! Okamžite! Vy grobian!“

„Nerozumiem tomu, prečo si ženy zakaždým všimnú toho, kto o nich nestojí a ani pohľadom nezavadia o toho, kto by im zložil k nohám i modré z neba...“ V tom sa sklonil hlavu a pobozkal ju. Privlastnil si jej ústa so všetkou majetníckosťou, akej len bol schopný. Bozkával ju náruživo a plienil jej ústa v drvivom bozku, do ktorého vložil všetku svoju frustrovanosť. Unavovala ho. Unavovalo ho stále na ňu myslieť. Počarila mu, o tom nebolo pochýb. A navyše, bol jej ukradnutý. Bez väčšej námahy prenikol mrštným jazykom do jej úst a poláskal citlivé podnebie. Zastonal jej priamo do úst a cítil ako sa v jeho náručí zachvela. Prestala sa vzpierať a iba stála, kým ju on stále pevne zvieral. A v nasledujúcej chvíli sa poddala. Oplácala mu bozk rovnako vášnivo a zanietene, akoby to mal byť posledný bozk jej života.

„Ginnevra,“ zašepkal, keď sa od nej na malú chvíľku odtrhol a zadíval sa do jej omámenej tváre. Jej modré oči horeli túžbou. Videl ten plameň. Lákal ho ako svetlo nočného motýľa. Líca mala zapálené ako ruža a pery vlhké a opuchnuté od bozkov. Od jeho bozkov... „Ste taká sladká...“ zašepkal a znova sa k nej sklonil. Vošla mu prstami do vlasov. Colin cúvol. A cúval dovtedy, kým ich dostatočne nezakryl husto rastúci ružový plot pri chodníku k vchodu do domu, kde bývala v prenajatom byte. Jeho ruky opustili mäkkosť jej vlasov, kde zotrvávali a pomaly skĺzli nadol chrbtom. Pod sukňou sa črtal rozkošný malý zadoček. Zastonal, keď sa k nemu pritisla a obtrela sa mu o lono. Až teraz si uvedomil, že je priam bolestivo vzrušený. Túžil po nej tak, ako už dlho netúžil po žiadnej žene. Bola skutočne taká sladká, ako si predstavoval počas bezsenných nocí. Štíhla, ale pekne klenutá. Mal dojem, že sníva. Pretože to, že ju zviera v náručí a ona sa poddáva a stoná mu v náručí od rozkoše musel byť iba sen...

Jeho ústa opustili jej pery farby zrelých malín a preniesli sa malými bozkami cez čeľusť k uchu. Špičkou jazyka ju pošteklil, obkrúžil rozkošné uško a vzal medzi pery jej lalôčik, ktorý nezdobila žiadna náušnica. Keď počul ako zastonala a vyslovila jeho meno, zachvel sa. Jeho ruky ju neprestávali objímať a láskať. Vkĺzli pod sako, aby ho o chvíľu rozopli. S rozkošníckym výrazom v tvári a nesmiernym pôžitkom zovrel v ruke jej prsník. S potešením zistil, že sa od vzrušenia krásne nalial a jeho bradavka sa zahrotila. Nadšený zo zistenia, že na sebe nemá korzet, ktorý by ju zväzoval a jemu bránil v slobodnom pohybe, vzal ružový, trčiaci púčik medzi prsty a jemne ho mädlil medzi prstom a ukazovákom.

„Páči sa vám to, láska?“ opýtal sa chrapľavým hlasom.  

Namiesto odpovede sa prehla ako luk, ponúkajúc mu svoje telo... Jej túžbou zahmlený pohľad žobronil o viac. Viac dotykov, viac láskania... viac, viac, viac.

Netušila, kedy jej rozopol blúzku, ale zachvela sa, keď jej obnaženú pokožku ovanul jeho horúci dych hneď potom, čo jeho vlhké, horúce ústa opustili jej prsník. Prsty mala stále zakvačené v jeho vlasoch farby piesku pozláteného lúčmi vychádzajúceho slnka. Zachvela sa, keď vztýčená bradavka ostala opustená, bez zanietenej pozornosti jeho úst a jediné, čo ju teraz pohládzalo bol nočný vánok. Ale neľutovala, pretože s rovnakou starostlivosťou sa teraz venoval tej druhej. Nikdy nepoznala väčšiu slasť. A väčšiu rozkoš. Hmlisto si spomínala, že to, čo prežila tých pár minút s grófom v tmavej izbe bolo rovnako pozoruhodné, ale... toto...

„Colin...“ zašepkala a jemne sa strhla, keď ucítila, ako sa jeho ruka kĺzavým pohybom posúva po vnútornej strane jej stehna ukrytá pod dlhou sukňou... Odrazu akoby precitla. „Nie... ja... pusťte ma!“

Zadíval sa na ňu rovnako omámene a hľadel na ňu, akoby sa pokúšal rozlúštiť význam jej slov.

„Nie!“ vzlykla odrazu a zachytila rukou tú jeho, ktorú bola tak blízko centru jej ženstva. „Nie tu a nie takto!“

Prebral sa z tranzu. Stále namáhavo dýchali. Kým ona sa pokúšala upraviť, on sa iba otočil a mala dojem, že i ticho zaklial. Neušla jej vypuklina, črtajúca sa v jeho nohaviciach. V duchu sa hrešila. Keby ju takto pristihla mama! A s ním! Bože, dolámala by jej všetky kosti v tele!

„Ja... mrzí ma to,“ hlesol ospravedlňujúco a odmiestnil sa prv, ako mu stihla vôbec niečo povedať. Ostala tam chvíľu stáť celkom bez pohybu. Pod tenkou látkou drahej blúzky sa stále črtali hroty pŕs. Líca mala stále zrumenené a vlasy strapaté. Odišiel a nechal ju tam. Akoby bola obyčajná husička, s ktorou si môže užiť a hneď na to opustiť. A čo ho vlastne mrzí? Že sa s ňou zaplietol, alebo že ho zastavila prv ako...? Toto mu len tak nedaruje!

Chvatne dokončila úpravu svojho zovňajšku a opatrne vykukla spoza plota. Nezdalo sa, že by bol niekto svedkom ich indiskrétnosti. Našťastie. Keď sa za ňou zavreli dvere bytu, v chodbe sa objavila Susan.

„Kde si bola?“ opýtala sa ustarostene a premerala si pohľadom svoju zrumenenú priateľku. „Robila som si o teba starosti.“

Ginny si zahryzla do pery. Nie, pravdu jej rozhodne nemohla povedať. Len ak by sa plánovala prepadnúť od hanby pod čiernu zem.

¤¤¤

Harry pochodoval po pracovni. Sirius so Severusom a Ronom boli sklonení nad kópiou zoznamu Malfoyovských nehnuteľností a ticho sa zhovárali. Regulus sa s nimi rozlúčil už pred pol druha hodinou s tým, že dnes im už viac nápomocný asi nebude a pobral sa do postele.

Harry na to nemal ani pomyslenie. Poslednú noc si musel vziať elixír bezsenného spánku znova, aby mohol vôbec zažmúriť oka. Myšlienka na to, že je odlúčení od svojho milého ho drásala viac, ako by si bol kedy čo i len pripustil.

Draco... volala jeho myseľ zakaždým a stále nemala pokoja. Vedel, že ho nebude mať dovtedy, kým ho nenájdu. Kto vie, čo s ním ten šialenec vyvádzal! Zachvel sa pri spomienke na tú desivú noc pred rokmi. A to bol svedkom tých udalostí sprostredkovane. Žalúdok mal stiahnutý, pľúca ako v zovretí ľadových pazúrov krvilačného dravca.

„Byt na Berkely square prehliadli,“ povedal ticho Ron. „Aj ten na Madisone square a St. Patrick street. Auror Thomas povedal, že dnes mu ostáva ešte vilka na St. Sebastian.“

„Nemali by sme to prehliadnuť znovu? Čo ak im niečo podstatné uniklo?“ opýtal sa nedôverčivo Severus a pozrel na lorda Siriusa a mladého baróna.

Lord Black pokrútil hlavou.  „Nemyslím, že by sa zdržiaval tak blízko. Priamo nám pod nosmi. Ja by som navrhoval prehľadať skôr sídlo v Škótsku a zámok v Írsku. Videl som ich a už som tam kedysi bol. Môžem vám povedať, že ak by som sa rozhodol niekoho väzniť, vybral by som si jedno z tých dvoch miest. Sídlo v Škótsku má rozsiahle pivničné priestory a zámok zasa žaláre, temnice a dokonca hladomorňu.“

Ron pozrel na markíza a pritakal. „Za pokus by to stálo.“

Markíz z Cudworthu iba krátko prikývol. „Ja si beriem ten zámok.“

Lord Black nad tým vyhlásením povytiahol obočie, ale nenamietal. „Tak ja si potom beriem Škótsko.“

„Fajn, mne teda ostane sídlo v Leicesterskom kraji a vidiecke sídlo v Derbyshirskom kraji. A Malfoy Manor.“

„Pôjdem s tebou,“ ozval sa konečne Harry, keď počul, že si delia miesta pátrania. „Ale čo aurori? Nebudú protestovať, že im zasahujeme do vyšetrovania? Chcem povedať, mali by sme sa im radšej vyhýbať. Nemusia vedieť, že pátrame na vlastnú päsť.“

„To je jedno,“ riekol Sirius. „Nemienim čakať. Ale nemyslím si, že je rozumný nápad, aby si sa po pátraní vydal práve ty. Vieš, že ak...“

Harry iba mávol rukou. „Nemienim ohroziť Dracov život. To v žiadnom prípade. Vezmem si neviditeľný plášť. Ale trvám na tom, že pôjdem s Ronom.“

Ron sa naňho chápavo usmial a potľapkal ho po pleci. „Samozrejme. Sme dobre zohraní tím.“

Tentoraz markíz spýtavo povytiahol čierne obočie a Sirius si ich iba skúmavo premeral. „Platí,“ riekol napokon.

07.05.2012 00:10:04
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one