Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Tess - 28. kapitola DDS

28. kapitola

V plameňoch

 

Harry schovaný pod neviditeľným plášťom sa prikrčil a stiahol Rona za sebou, aby ho tiež ukryl. Takmer nedýchal. Sledovali zúriaceho muža, ako sa hnal priamo k hlavnému vchodu do Malfoy Manoru iba chvíľu na to, čo nečinne postával na mieste, reval do noci ako ranená mantichora a div si netrhal vlasy. Stáli dobre ukrytý v tieni hustého krovia poblíž príjazdovej cesty.

„Harry, čo urobíme?“ šepky sa ho opýtal mladý barón, hľadiac cez priehľadnú, ľahulinkú záclonku plášťa, ktorý ich teraz chránil oboch.

„Počkáme, nechcem ho vyplašiť,“ odvetil Harry, rovnako zavesený pohľadom na šialencovi, ktorý teraz zmizol v dome. „Ak sa neukáže do piatich minút, idem za ním.“

Ron sa k nemu pod plášťom spýtavo otočil. „A čo ja?“

„Ty ostaneš pre každý prípad tu. Ak by sa mi niečo stalo, môžeš dať vedieť aurorom. Pokojne toho bastarda napadni od chrbta, ak to bude potrebné a zbytočne neriskuj.“

„Harry!“ zvolal barón šokovane.

Jeho priateľ však rozhodne pokrútil hlavou. Harryho ruka ho mocne uchopila za rukáv kabátca. „Ron, máš svoju rodinu! Kvôli mne zbytočne neriskuj! Toto by som ti nikdy neodpustil, počuješ?“

Ron naňho zazrel ako hrom do duba. „A ty môžeš riskovať?!“

Harry prerývane vydýchol a pozrel neprítomným pohľadom na dom. „Ja nemám čo stratiť. Ak tam Draco nie je... Alebo ak je a niečo mu... Bez neho...“ nedokázal súvislo dokončiť vetu.

„Tak veľmi... ti na ňom záleží?“ opýtal sa Ron, stále ešte tak trochu prekvapený nad Harryho tristošesťdesiat stupňovým obratom v intímnom živote. Vždy tak trochu dúfal, že by bol skvelou partiou pre jeho jedinú sestru. A pokiaľ vedel, Ginny ho milovala.

Harryho pohľad hovoril za všetko. „Ron, ak s tým máš nejaký problém, tak...“

„Neblázni!“ zahriakol ho srdečne a štuchol mladého grófa do boku. „Keby som s tým mal nejaký problém, nie som predsa tu.“

Harry sa vďačne pousmial. Vyrušilo ich hlasné plesknutie dverí a podozrivý zvuk. Lucius bol opäť von a hnal sa preč. Čierny plášť len tak za ním vial. Vtedy Ron cez jedny z okien zbadal akúsi žiaru... „Myslíš, že sa vráti? Zdá sa, že nechal rozsvietené...“ podotkol, kým sa Harry pozrel, o čom to hovorí.

„Dopekla! Podpálil dom!“ šepol Harry.

Lucius bol takmer pri nich. Spokojne sa uškŕňal, bledá tvár znetvorená hnevom. „Ron, nestrať ho,“ prikazoval mu šepky. „Ja skúsim rýchlo prezrieť dom a pošlem správu aurorom.“

„Veď horí, pre Merlina!“ zasyčal mu Ron takmer nečujne do ucha.

„Jeho kabát! Chyť sa ho!“ šepol mu Harry a postrčil Rona, ktorého stále bezpečne ukrýval jeho neviditeľný plášť, Luciusovým smerom vo chvíli, keď sa ten premiestnil. Harry osamel. Ale nezaváhal ani chvíľu. Rozbehol sa k domu ako o život. Keď otvoril vchodové dvere, ovalila ho horúčava, ktorá sálala z jeho vnútra. Počul tichý praskot ohňa, olizujúceho zariadenie domu. Chvíľu skúšal plamene uhasiť, ale boli prisilné. Na toto rozhodne nestačil sám. Rozhliadol sa okolo seba. Kde sú všetci? Nikde neboli ani sluhovia ani domáci škriatkovia. Po Dracovom zmiznutí tu nemal chuť čo i len vkročiť. Tobôž... keď vedel, čo sa mu práve na tomto mieste pred rokmi prihodilo... Prekĺzol pomedzi plamene a vybehol na poschodie. Modlil sa, aby Draca našiel... živého.

¤¤¤

Susan Bonesová sa netrpezlivo prechádzala po pracovni. Už hodnú chvíľu mala zlý pocit. Jej predtuchy ju zväčša neklamali. Poslala rýchlu správu Ginny po svojom patronusovi. Bola v poriadku. Jej vedúci sedel v kancelárii. Jej dvaja kolegovia Jonas a Malacay sa práve vrátili z obchôdzky Malfoyových nehnuteľností, kam ich vyslala. Nenašli nič, ale to ešte neznamenalo, že niečo objaviť predsa len nemohli.

V tom sa v miestnosti objavil z čista jasna nezreteľný patronus. Strieborný, hmlistý výraz, z čoho usúdila, že sa jednalo o nejakého vtáka zachrčal ešte menej zrozumiteľným hlasom, v ktorom len zázrakom rozpoznala Zacov hlas. „St. Sebastian...“ Potom sa rozplynul tak náhle, ako opar prežiarený slnečnými lúčmi.

Vrabec! Napadlo jej a rozbehla sa do kancelárie svojho vedúceho. S klopaním sa neobťažovala. Vtrhla dovnútra ako víchrica.

„Šéfe, niečo sa stalo! Dostala som správu od Zaca!“

Mallown sa na ňu spýtavo pozrel, ale to už vstával a mieril k vešiaku, na ktorom visel jeho plášť. „Čo povedal?“ opýtal sa, kým sa obliekal. „Iba adresu... potom sa rozplynul.“

„Sto hromov do kotla!“ zahrešil postarší muž a už aj sa hnal z dverí svojej pracovne so Susan v pätách. Mávol prútikom, z ktorého svižne vyskočil jeho patronus. Nechal ho odísť s odkazom, v úmysle zmobilizovať svojich ľudí. „Odmiestnime sa.“

Susan prikývla a zapla si gombík na svojom čiernom kabátiku. Pred vilkou na tichej ulici St. Sebastia sa premiestnili takmer v rovnakej sekunde. Susan švihla hlavou doľava, keď začula ďalší zvuk premiestnenia. Po jej boku si zastala Ginny. Neďaleko ich šéfa sa objavil Mathias, Tyre a Jonas s Malacayom.

„Idem spredu,“ povedal šéf. „Tyre, Mathias, vchod pre služobníctvo. Jonas, Malacay terasa. Susan a Ginny, so mnou.“

Kým sa po ostatných zvíril vzduch, on so Susan a Ginny sa dostali k dverám. Stačilo tiché „Alohomora“, Susan ani Ginny nezistila žiadne ochranné štíty, či kliatby proti narušiteľom. Dvere sa otvorili a ich privítala tmavá chodba. Zdalo sa, akoby sa tu nič nebolo stalo... na prvý pohľad. Prehľadávali miestnosť po miestnosti na prízemí, kým konečne došli k pootvoreným dverám pracovne. S prútikom v rukách, pripravení chrániť sa, pripravení zaútočiť.

„Do frasa!“ začuli odrazu nepochybne Tyrovo zvolanie. Muž sa vyrútil z pracovne na chodbu, tvár strhaná. „Malfoy tu nie je, ale...“ zavrel ústa a mykol hlavou ponad plece, dovnútra izby, ktorú práve opustil.

Mallown stiahol obrvy. Toho sa obával. Aby neprišli neskoro.

„Zac ešte dýcha!“ zaznel z izby poplašený výkrik. Všetci sa nahrnuli dnu. Mallown rýchlo poslal správu do nemocnice s adresou miesta činu a zohol sa k chrčiacemu chlapcovi. Tep mal veľmi slabý, ale dýchal. Teda... nádej tu ešte bola.

„Na rozdiel od Deana,“ začuli tichý šepot Susan, ktorá práve vstávala od studeného, nehybného tela svojho kolegu. Zatlačila mu oči a v duchu prisahala pomstu. Rýchlo si zotrela z tváre zatúlanú slzu tak, aby si to nikto nevšimol.

„Kurva!“ vypustil z úst Jonas, keď sa mu naskytol pohľad na tú hrôzu vnútri.

Mathias sa načiahol po zdrape pergamenu, ktorý ležal pod Zacovými nahými nohami potriesnenými jeho vlastnou krvou. „Šéfe... odkaz.“

Preletel pohľadom po krátkych riadkoch a zamračil sa. Kým Mallown nahlas čítal, on sa postavil k stolu a načiahol sa po kalamár. Krv... „Ten sukin syn!“ zachripel a ukázal to vedúcemu.

„Tyre, spolu s Malacayom a Ginny zaistite dôkazy. Mathias, postaraj sa o to, aby si coroner vyzdvihol Deanovo telo.“

Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. Ani nie minútu po tom, čo Mallown poslal správu do Munga, ukázali sa štyria ľudia odetí v bielych habitoch. Traja praktikanti a jeden liečiteľ. Pracovali rýchlo a precízne, Zac dostal elixír na zmiernenie bolesti i na doplnenie krvi, ale liečiteľ mu veľkú šancu na prežitie nedával.

Len čo odišli a Mallown so Susan opustili pracovňu oprel sa unavene o múr a prižmúril oči. „Uniká nám. Stále je o krok pred nami! Bastard!“ Mal dojem, že na toto je už starý. Vlastne tiež chcel toto leto skončiť a odísť do dôchodku. Zaslúžil by si to, po tridsiatich piatich rokoch činnosti a nasadzovania života, chytania kadejakých zločincov a podradných živlov. Chcel predať štafetu Deanovi, ale teraz...?

Na plece mu zľahka dosadla Susanina ruka. „Čo bolo v tom odkaze?“

Mallown jej ho podal. „Jeden zaplatil, druhý úž platí, tretí a štvrtý pôžičku vráti! Podradné plemeno zničí oheň, bastard mi totiž nebude roveň. Na všetko doplatí i všivavý pes...Ctihodný Lord.“

Susan zvraštila obočie a predala lístok Ginny, ktorá práve vyšla z miestnosti. „Rozumieš tomu?“ opýtala sa, nahlas uvažujúc.

Ginny odkaz prebehla pohľadom. Mala rada poéziu, ale určite nie takúto morbídnu. „Prvý je zrejme... Dena, on už zaplatil. Životom.“

Susan sa rozšírili oči. „Druhý je potom Zac...“

„Lebo ten platí...“ dokončil za ňu Mallown. „Ale kto je bastard a kto všivavý pes?“ Potom sa mu oči rozšírili poznaním. „Čo ak Malfoy už vie, že mladému vojvodovi nekoluje v žilách jeho krv? A čo ak vie, že...“

„Zrejme...“ prisvedčili obe ženy unisono.

Keď sa v chodbe objavil patronus v podobe draka, všetci sa ako na povel otočili. I muži vybehli z pracovne.

„Gin, sledoval som Luciusa Malfoya. Premiestnil sa priamo pred sídlo Cudworth. Ponáhľajte sa! Zošalel! Podpálil Manor, Harry ho šiel prehľadať. Myslí si, že by tam mohol byť Draco.“

Mallown na ňu spýtavo pozrel. „Čí je to patronus, Ginnevra?“

Ginny, bledá ako krieda naňho pozrela. „Môjho staršieho brata Rona.“

 „Do kotla!“ zahromžil Mallown a v letku opäť vydával zamestnancom nové príkazy.

¤¤¤

Harry si pošúchal podráždené oči. Dusil sa štipľavým dymom. Našťastie ho napadlo vyčarovať si okolo hlavy bublinu. Konečne sa mohol uvoľnene nadýchnuť, ale nemal veľa času. Na poschodí nenašiel nikoho. Prízemie nestačil pozrieť celé. Oheň sa rozširoval. Ak predtým počul tichý praskot, teraz to bol ohlušujúci rev ohňa, ktorý požiera svoju obeť. Na oknách pukali vplyvom neznesiteľnej horúčavy sklá. Krištáľový luster dopadol na podlahu len sekundu potom, čo tadiaľ prešiel a roztrieštil sa. Horiace záclony plávali vzduchom skrz popukané okná.

Kde je? Kde je? Musí tu niekde byť! Bežal od dverí k dverám, márne ho hľadajúc, márne volajúc jeho meno...

Kuchyňa bola prázdna, ale všimol si dvere do špajze. Pobehol k nim a otvoril ich. Vytreštil oči. Sedeli tam jeden pri druhom, zviazaný kúzlami, nehybný ako mŕtvoly. Odklial domáceho škriatka, ktorý bol k nemu najbližšie a zatriasol ním, aby sa prebral.

„Kde je vchod do podzemia?“ opýtal sa, zatiaľ čo škriatok naňho iba nemo, zmätene zízal. „Tak odpovedz!“

Škriatok zachripel: „Pánov... obraz... hala...“

Vtedy sa za jeho chrbtom ozvalo hlasné puk. Strhol sa, pripravený votrelca zasiahnuť hoc i kliatbou, ale muž mu ukázal aurorský odznak. Vyčaroval si okolo seba rovnakú bublinu ako gróf a pokynul svojmu kolegovi.

„Na poschodí nik nie je, ja sa musím dostať do podzemia!“ kričal Harry, v snahe prehlušiť rev ohňa. „Potrebujú pomoc!“ ukázal na poviazaných škriatkov a služobníctvo.

Plavovlasý Tyre pokrútil hlavou a schmatol ho za ruku. „Nesmiete ísť do podzemia, pane! Každú chvíľu sa to môže zrútiť!“

Lenže Harry varovanie ignoroval. Vytrhol sa mu, vybehol z kuchyne a vohnal sa do haly ako uragán. Luciusov obraz už zachvátili plamene. Bledá, snobská, aristokratická tvár sa na ňom rýchlo škvarila. Heslo, nevypýtal si heslo! Zrak mu padol na dolný, pravý roh obrazu. Bol ochotný vyskúšať hocičo!

„Tojourus pur!“ zvolal. Chvíľu sa nedialo celkom nič. Potom obraz zaškrípal a odchýlil sa od steny. Harry vbehol dnu, berúc schody do podzemia po dvoch. V mysli sa mu premietli spomienky na to, ako Draco opisoval svoje väzenie. Hovoril o podzemí... Tam ho otec držal. Bolo by možné, aby... Všade bolo toľko dymu! Kúdoly a kúdoly štipľavej, smradľavej sivej hmly... Len aby neprišiel neskoro.

Dlhú chodbu rámovalo z každej strany po troje dverí. Jedny boli i celkom na konci. Harry si vložil prútik do vrecka saka a na moment zastal, aby sa sústredil. Nechcel strácať čas. V duchu sa častoval nadávkami, prečo ho to nenapadlo okamžite. Potreboval sa sústrediť, aby mohol svojím magickým potenciálom preskúmať podzemie bez toho, aby nakúkal do všetkých dverí. Odrazu otvoril oči a vrhol sa k dverám na konci chodby. Šmahom ruky ich rozrazil, až tresli o stenu s poriadnym buchnutím a náhlivo vkročil dnu. Horúčkovito sa rozhliadol okolo seba... Z hora k nemu doliehalo dunivé prašťanie a hukot plameňov.

„Draco!“ vykríkol a vrhol sa k nehybnému telu ležiacemu na podlahe. Vzal ho do náručia a odmiestnil sa vo chvíli, kedy sa strecha domu s ohromujúcim treskom prepadla dovnútra.

04.06.2012 01:27:07
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one