Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Srdce draka - 24. kapitola

*dramionka - Tessa - 24/33.k.
*Na predmestí*


Vonku bolo mrazivo. Počasie sa viditeľne ochladilo a z neba začali padať veľké snehové vločky. Pre husté sneženie si skoro nevidela pred nohy. Striasla sa chladom a Draco ju vzal za ruku.

„Je ti zima?“ opýtal sa a zovrel jej ruku v čiernej, pletenej rukavičke.

Hermiona prikývla a on sa pobavene uškrnul, keď hľadel na jej tvár, spolovice zamaskovanú čiernym šálom. Čiapku, šál i kabát mala akoby pocukrované vločkami snehu a vyzerala ako živý snehuliačik.

„Mali sme ísť zajtra,“ nadhodil. Rád by jej povedal niečo v zmysle: „Hovoril som ti to,“ ale našťastie pre oboch, nedodal nič viac.

„Nemôžeme zbytočne strácať čas,“ trvala na svojom Hermiona, keď prechádzali pustou ulicou, sporo osvetlenou pouličnou lampou, ktorej matná, zlatá žiara osvetľovala okolie Londýnskeho predmestia. Nechodila sem často. Vlastne sa nepamätala, že by v týchto končinách niekedy bola.

„Občas sa mi zdá, že to berieš príliš vážne,“ zlostil sa, ale nechcel ju odhovárať. Načo aj, keď už boli skoro na mieste a okrem toho, mala tak trochu pravdu. Plus - myslel na to, že to, na čo sa podujali, chce mať konečne z krku i on. Nič si neželal viac, ako prísť tej záhade na koreň.

„Zabudla som ti povedať,“ začala Hermiona šepky, „Harry mi poslal správou. Pansy sa dostavila spísať výpoveď a podrobila sa jeho vypočúvaniu celkom ochotne, pod účinkom odvaru Veritasera. Okrem toho, dovolila mu preveriť i svoj prútik.“

„A?“ dožadoval sa Draco výsledku.

„Je nevinná. Ako sa dalo po tom rozhovore, čo sme naposledy mali čakať. Už som ju vyškrtla zo zoznamu podozrivých.“

„Kto ti tam vlastne ostal? Ak sa nemýlim, mal by to byť Straton nie?“

Hermiona sa zatvárila rozpačito a zahabkala. „No... on, iste a ešte...“

„Kto Hermiona?“ opýtal sa a pustil jej ruku v domnení, že tým ďalším kandidátom je stále on. Kým čakal na jej odpoveď, jeho plavé obočie sa zamračene stiahlo a vytvorilo mu na čele hlbokú vrásku.

„Brinna,“ odvetila napokon, obávajúc sa jeho reakcie, keď videla jeho napäté očakávanie a zamračenú tvár.

„Brinna?“ ozval sa a prekvapený zastal na mieste. „A motív?“

„Aj o tom sme sa už bavili. Aspoň myslím. Brinna bola prvá pri obetiach v oboch prípadoch. Našla ich. To je viac ako dosť, hoci to mohla byť len hlúpa náhoda. A motív? Neviem presne, jedna možnosť sa mi vidí menej pravdepodobná ako druhá. Nehnevaj sa na mňa, ale musíme zvážiť všetky možnosti.“

„Nehnevám sa,“ priznal, teraz už uvoľnene a dokonca sa pousmial. „Obával som sa, že som stále na čiernej listine.“

„Ako by si mohol,“ šepla a pokrútila hlavou. „Ja ti verím, ty nedôverčivý Slizolinčan,“ dodala neochvejne.

Draco sa usmieval od ucha k uchu. „To by som ti radil, ty všetečná Chrabromilčanka.“ Nespomínal si, že by bol niekedy taký spokojný. Pravda, ak si odmyslel ten problém, z ktorého bol obžalovaný. Mal chuť ju zovrieť do náruče a vybozkávať od hlavy po päty, ale ona sa už sústredila na dom, pred ktorým zastali. Hermiona si ho pozorne obzrela. Dom nebohého Blaisa Zabiniho na ňu pôsobil pochmúrnym dojmom.

„Sme na mieste,“ povedala a skontrolovala okolie, či ich niekto nevidí. Všade bola tma ako v rohu. Nečudo, keď bolo po desiatej večer.

„Očividne,“ zamrmlal, keď si obzeral známe miesto. „Ideme na to?“ opýtal sa, ale nepočkal na jej povolenie. Prosto otvoril bránku a vošiel na chodník. Hermiona cupitala za ním, držiac sa v jeho blízkosti s prútikom pripraveným v ruke.

Prešli k zadnému vchodu a skôr ako Draco prútikom odomkol, znova pohľadom skontroloval okolie.

„Možno som si mala požičať Harryho neviditeľný plášť,“ zašomrala, keď i ona pohľadom prebehla po okolí.

„Neviem načo,“ odvrkol. „Zbytočne by nám zavadzal. Aj tak tu nik nie je. Som zvedavý, či sme sem nemerali cestu márne. Netuším, čo by sme tu tak mohli nájsť.“

„To neviem ani ja, ale chcem si to tu obzrieť.“

„Aj tak by bolo podľa mňa vhodnejšie, keby sme sem prišli normálne, za bieleho dňa.“

„Jasné! A upozornili tak na seba skutočného vraha! To ťa môžeme rovno spútať a postaviť na najbližší roh ulice s tabuľkou na krku – Som neškodný, zúčtujte so mnou!“ odvetila pobúrene, ale Draco sa len uškŕňal od ucha k uchu. Mal znova neuveriteľnú chuť zovrieť ju v náručí a... Merlin, toto necítil ani pri svojej zákonitej manželke...

„Tak dobre, nečerti sa, ty moja malá, tvrdohlavá potvorka a radšej mi povedz, čo mám hľadať,“ riekol, žmurknúc na ňu a ona len pretočila očami.

Lenže Hermiona to sama nevedela. Vedela len toľko, že vždy, keď ju nazval tak majetnícky svojou, vždy sa jej zachvel žalúdok a podlamovali sa jej kolená a mala problém sústrediť sa. A tiež vedela ešte jedno. Pokiaľ by sem šla sama, tak ako pôvodne chcela, určite by na niečo narazila, ale takto? V jeho blízkosti? Dosť o tom pochybovala...

„Nenahnevaj sa, ale sama to netuším, Draco. Prosím ťa, sústreď sa a hľadaj niečo nezvyčajné. Iste sa v tomto dome vyznáš stokrát lepšie ako ja.“

Prikývol a prejdúc po chodbe s rozsvieteným prútikom uvažoval nad tým, čo by tak mohol vlastne hľadať, alebo čo očakávala, že nájde.

Zatiaľ čo sa on prehraboval v šuplíkoch, Hermiona sa rozhliadla po miestnosti. Nepochybne to bola Blaisova pracovňa. Prešla k stene, kde visel jeho portrét a chvíľu naň bez slov hľadela. Znova jej napadlo, že ak by sa bol rozhodol inak, mohol ešte žiť. Najviac ju však zlostilo to znamenie neporušiteľnej prísahy na chrbte jeho ruky. Nevedela si ani len predstaviť, že by také niečo dokázala podstúpiť ona v slabej chvíľke a pri zatemnení mozgu a prisahať, že by ublížila Harrymu, svojmu najlepšiemu priateľovi, ako to spravil Blaise Dracovi.

Draco ju sledoval jedným očkom, kým listoval v nejakých papieroch. „Nad čím premýšľaš?“ opýtal sa, ale ona len pokrútila hlavou a mlčala. „Stále uvažujem nad tým, čo si vravela,“ povedal Draco a uprel na ňu skúmavý pohľad.

„Nad čím?“ opýtala sa zohnutá nad porozhadzovanými knihami, ktoré si predtým nevšimla a zohla sa k nim.

„Nad tým, že by mohla Hestia mať niečo akurát so Stratonom. Ešte stále mi nejde do hlavy, prečo mi nič nepovedala a jednoducho sme sa nerozišli.“

„Bol by si sa s ňou len tak rozišiel?“ spýtala sa a on prikývol.

„A prečo nie? Aj tak som nad tým dlhšiu dobu uvažoval, ak sa mám priznať.“

Hermiona k nemu prekvapene vzhliadla, ale hneď sklopila zrak s tichým povzdychom. Keď si zbežne prezrela knihy, prešla do vedľajšej izby a i tú pozorne prehľadala. Keď sa ju chystala opustiť znechutená z toho, že nič neobjavila, zbadala na chodbe mihnúť sa akýsi tieň. Vytasila prútik a zavolala na svojho spoločníka. „Draco!“

Okamžite bol pri nej s vytaseným prútikom. „Čo sa deje?“ opýtal sa, keď zmĺkol i on a zostražitel. Ihneď mávol prútikom a ledva hýbuc perami vyslovil pár kúzel, ktoré mali odhaliť prítomnosť inej osoby v dome. Dracov prútik zavibroval a z jeho konca vystrelilo pár varovných iskier. „Došľaka!“ zanadával a v tom okamihu pocítil ako sa mu vlasy na zátylku zježili. V dome rozhodne neboli sami. Skôr, ako stihol neznámy čokoľvek urobiť, Draco sa bleskovo otočil s prútikom namiereným pred seba a vyslal naňho neverbálne kúzlo. Kúzlo zasiahlo útočníka do brucha a on sa sklátil nehybne na zem. Prútik mu vyletel z ruky a muž ostal nehybne ležať na podlahe.

Hoci bol Draco nahnevaný sám na seba, že ho nenapadlo preveriť dom a zistiť prítomnosť cudzích osôb, bol spokojný so svojim pohotovým výkonom. A bol ešte spokojnejší, keď zbadal v Hermioninej tvári neklamný údiv nad jeho rýchlou reakciou. Aj tie nepekné nadávky, ktorými chcel zasypať toho blázna, znehybneného kúzlom sa kamsi vytratili, keď sa zahľadel do jej čokoládových očí plných znepokojenia.

„Si v poriadku?“ opýtal sa Hermiony v rovnakej chvíli, keď sa ho to opýtala i ona.

Prikývla. „Možno v tom bol Blaise zapletený viac ako si myslíme,“ dodala, zatváriac sa neurčito a sklonila pohľad k postave na zemi. „Kto myslíš, že to je?“ opýtala sa zvedavo, keď sledovala ako si Draco kľakol a stiahol zamaskovanému mužovi z hlavy čiernu kapucňu jeho vlneného kabáta.

„Straton!“ zasipel Draco nahnevane. Vstal a načiahol sa za jeho prútikom poprosiac Hermionu, aby privolala Harryho. Mal toho už plné zuby! Vedel, že Straton ho nenávidí, ale doteraz mu dôvod tej nenávisti vždy unikal. Napadlo ho, že teraz, s Hermioniným vysvetlením by do seba všetko zapadalo. Ak bola ich teória o tom, že Straton bol Hestiin milenec ovšem pravdivá.

Harry bol na mieste za pár minút, spolu so svojim zástupcom Zacom. Útočníka odkliali a hoci sa vzpieral a vykrikoval, že Malfoyovi vlastnoručne zakrúti krkom, odviedli ho na Ministerstvo, aby ho mohli podrobiť výsluchu. Hermiona ich s Dracom doprevádzali. Netrvalo ani hodinu, kým Harry vyšiel z vyšetrovačky a povedal im všetko, čo potrebovali vedieť.

„Priznal sa, že mal pomer s tvojou snúbenicou Malfoy a on bol otcom jej dieťaťa. Vraj chceli spolu utiecť, aby sa mohli zosobášiť,“ povedal Harry, keď si unavene sadal za stôl oproti nim.

„A ďalej?“ vyzvala ho netrpezlivo Hermiona aby pokračoval, pretože tušila, že lord Straton má toho za ušami viac ako len dnešný nepodarený útok.

„Bol to on, kto vtedy v noci na teba zaútočil,“ povedal, pozerajúc Draco priamo do očí. „Konečne sme mali šancu preveriť i jeho prútik a máme to potvrdené. Vyslal na teba kliatbu Strage, ale nič iné nespáchal. Za napadnutie môže dostať podmienku, ale celu v Azkabane mu to nezaručí. Podľa mňa si to musíte jednoducho vyjasniť medzi sebou,“ navrhol Harry a Draco nemo prikývol.

„Čo vlastne hľadal u Blaisa?“ skočila mu do reči Hermiona.

„Sledoval vás. Nič iné,“ odvetil Harry. „Necháme si ho zatiaľ tu. Pôjde pred súd za napadnutie a úmyselné ublíženie na zdraví, samozrejme sa mu k tomu priráta aj dnešný neúspešný pokus. Dám vám vedieť, ako to dopadlo.“

„Dobre Harry, ďakujeme,“ šepla unavene Hermiona a vstala od stola, aby ho objala.

„Za nič,“ odvetil rovnako unavene i on a podozrievavo si ju premeral. „Ale mám ešte jednu otázku na vás dvoch. Čo ste robili v tom dome?“

Hermiona pozrela na Draca a ten len mykol plecom. Veď sa nič nestane, ak mu povedia pravdu. „Chceli sme si to tam len poobzerať, nič viac. Domnievali sme sa, že by sme mohli niečo nájsť, hoci sme vlastne ani netušili, čo hľadáme.“

„To preto ste tam narobili ten neporiadok?“ zháčil sa Harry, ale Draco pokrútil hlavou.

„Nie, to sme neboli my. Niekto nás zdá sa predbehol.“

„Mali by ste si dávať pozor. Neustále to opakujem Hermione, ale vyzerá to tak, že moje varovania berie na ľahkú váhu,“ durdil sa nespokojne. Hermiona musela uznať, že unavený a strapatý Harry, ktorý teraz na ňu prísne zazeral, vyzeral viac ako len trochu hrozivo. Len čo mu to znova zopakovala, že si bude dávať pozor, ponúkol sa, že ich odprevadí ku kozubom, aby mohli použiť letaxovú sieť Ministerstva a dostať sa domov čím skôr.

Hermiona si zívla, len čo vystúpila z krbu v salóne. „Som zrelá do postele,“ hlesla ospalo. „Ale som spokojná. Hoci sme v Blaisovom dome nič nenašli, vieme aspoň niečo.“

„A to?“ opýtal sa Draco, ktorý stále uvažoval o tom, že jej ponúkne miesto vo svojej posteli, keď to už tak spomenula. Lačne prechádzal pohľadom po jej štíhlej postave, kým ona si rozopínala kabát.

„No, vieme, že lord Straton nie je tým koho hľadáme,“ odvetila jednoducho.

„A koho hľadáme?“

Hermiona prekrútila očami, akoby to hneď nebolo na prvý pohľad jasné. „Predsa človeka, ktorý so všetkou pravdepodobnosťou zabil tvoju manželku, snúbenicu, ktorý donútil tvojho najlepšieho priateľa, aby zložil neporušiteľnú prísahu a postavil sa proti tebe, a... ktorý ťa ohrozuje.“

„Potom si myslím, že by mal zatknúť Potter hlavne teba,“ odvetil, vysloviac nahlas to, čo mu prebehlo mysľou. Hermiona sa zamračila a ustrnula v pohybe.

„Ako to? Čo také som ti spravila, že ťa to ohrozuje?“ zháčila sa a jej rozkošná, znavená tvárička nabrala bojový obraz.

„Vtrhla si mi do života ako hurikán a obrátila ho hore nohami,“ povedal šepkajúc, keď spravil krok smerom k nej.

„Ale ja som ne ...“

„Už zasa chceš odvrávať?“ opýtal sa s úškrnom na perách, keď ju konečne mohol objať a sklonil k nej hlavu. „Veď ty ani netušíš, z čoho všetkého by som ťa mohol obžalovať. Od týrania až po krádež,“ dokončil, ale s podrobnejším vysvetlením sa neobťažoval. Namiesto toho sa jej prisal na pery v majetníckom, lačnom bozku, ktorý si mienil vychutnať.

Potešilo ho zistenie, že Hermiona neprotestuje. Nehodlal skúmať, či je to z únavy, alebo z túžby po ňom samotnom. Nechcel sa nechať práve teraz rozladiť. Preto tajne dúfal, že je to práve druhá možnosť. Že kvôli tomu sa k nemu primkla bližšie, že preto mu ovinula ruky okolo krku a vošla mu po chvíli prstami do vlasov. Och, Merlin, mal chuť ju zložiť priamo tam na koberec pred krb a vziať si ju na mieste. Koľko krát už po nej tak silno túžil? Nevedel by to zrátať na prstoch oboch rúk. Privádzala ho do šialenstva.

Jej sladké ústa, hodvábne pery a čaro bozku, ktorý mu zakaždým opätovala ho nielen prekvapovalo, ale i vzrušovalo. Všetko na Hermione ho vzrušovalo. Od nádherných, hlbokých očí, cez jej štíhlu, príťažlivú postavu, až po jej bystré postrehy.

„Tak veľmi ťa chcem,“ zašepkal, keď sa jeho ústa presunuli na krivku jej krku. Cítil ako sa zachvela, ale neodpovedala. Uvažoval, či môže naliehať a skúsiť šťastie, alebo či sa má ovládnuť. Veď bola tak unavená, že sa obával toho, či by sa mu nezložila k nohám, keby ju neobjímal.

„Dra... Draco...“ zaševelila, keď sa od nej odtiahol. Nechcel, ale musel. Bola priveľmi unavená a on nechcel zneužiť situáciu, hoci pokojne mohol, veď bol Slizolinčan a tí by sa nemali štítiť ničoho. Lenže bol by obyčajným sviniarom, keby to spravil. A on to vedel.

Namiesto toho, aby sa s ňou pomiloval, ako po tom túžil, zobral ju na ruky a vyniesol na poschodie, pred prah jej izby. Tam jej vtisol posledný bozk na opuchnuté pery z predošlých náruživých bozkov a s tichým povzdychom sa pobral do vlastnej spálne mysliac na to, aké by bolo úžasné, keby ho pozvala k sebe. Hoci na druhej strane, stačilo jemne naliehať a poddala by sa, o tom nepochyboval.

„Dofrasa aj s posratým gavalierstvom!“ zašomral, keď sa o pár minút neskôr pretočil v chladnej posteli na druhý bok.

19.03.2010 21:29:14
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one