Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Srdce draka - 25. kapitola

* dramionka - Tessa - 25/33.k.

* dnešná nádielka a + 18r.!
*Novembrový sneh*


Hermiona sedela v knižnici a bezmyšlienkovite hľadela von oknom. Snežilo. Veľké snehové vločky sa znášali zo sivastého neba k zemi a pokrývali ju hustou, studenou perinou. Milovala zimu a hlavne tú v Rokforte, kde všetko vyzeralo ako z rozprávky. Vzdychla si a zahľadela sa na list vo svojich rukách. Bol od Stratona. Napísal jej hneď v ten deň, kedy ho prepustili z Ministerstva. Jeho sova s listom priletela len nedávno.

„Slečna Grangerová,

po rozhovore s lordom Malfoyom som musel isté veci prehodnotiť. Teraz už viem, že stačilo konať inak a nestalo by sa toľko zlého. Môj hnev bol napokon neoprávnený a moja pomsta strašnejšia o to, že bola neopodstatnená. Vina, ktorú za to cítim, je o to väčšia.

Tiež sa Vám chcem ospravedlniť za to varovanie. Uvedomujem si, že som Vás musel vystrašiť. Prijmite prosím moje úprimné ospravedlnenie.

S úctou,

S. Straton.“

Simon Straton sa mu tiež ospravedlnil. Po tom, čo sa na Ministerstve pozhováral s Dracom medzi štyrmi očami sa veci vyjasnili. Draco mu povedal, že Hestiu Glenwoodovú nezabil a prisahal, že ak sa im predsa len podarí vinníka dolapiť, odpyká si to. Ale tiež mu nedalo, aby sa Stratona neopýtal, prečo sa jednoducho nevzali, ale chceli spolu tak nezmyselne utiecť. A prečo vlastne tajili celý svoj vzťah.

Simon mu to vysvetlil. Hestiin otec bol tvrdohlavý despota. Nechcel ani len počuť o tom, že Hestia Malfoya nemiluje, lebo ľúbi jeho. Prosto sa jej vyhrážal, že ak ho neposlúchne, nielen, že ju vydedí, ale spraví jej zo života peklo. Hestia mala len osemnásť, otca sa bála oprávnene. A hoci Simon bol od nej o sedem rokov starší a skúsenejší, nedokázal ju pred otcom ochrániť. Starý Glenwood svoje správanie pred dcérou neodôvodnil, ale Simon to neskôr zistil. Medzi ich otcami panovalo hlboko zakorenené nepriateľstvo. A bolo to práve kvôli Simonovej matke, o ktorú sa v mladosti uchádzal i Glenwood. To, že súboj v láske prehral, nikdy svojmu rivalovi neodpustil. Okrem toho, v Malfoyom prípade veľmi zavážil i finančný príliv peňazí, ktorým by Glenwood nepochybne iba získal. Draco pri tej zmienke len zaškrípal zubami. Hoci mu liezli všetky tie poznámky o peniazoch hore krkom, fakt bol ten, že Simon bol naozaj chudobný, ale mal srdce na správnom mieste. Draca nesmierne potešilo, keď mu sľúbil, že mu nebude robiť žiadne problémy a ospravedlní sa i Hermione, ktorú nepochybne vystrašil.

Keď pomyslela na Draca a ich milovanie... Telom jej prebehla príjemná triaška. Vzrušenie, ktoré pocítila sa prehnalo jej údmi ako lavína. Milovali sa pred dvoma týždňami. Od vtedy sa udialo toľko vecí, že si na seba nenašli čas. A keď si ho aj náhodou našli, buď ich vyrušila Brinna, malý Scorpius, alebo padali od únavy, ako i ona včera. Okrem toho, pochovali Blaisa a prežili prepadnutie Stratona v Blaisovom dome. To bolo na jedného človeka viac ako dosť. Hermiona list zamyslene poskladala a strčila si ho do vrecka. Namiesto ďalšieho leňošenia a ničnerobenia si zaumienila, že sa vkradne do kuchyne a uchmatne pre seba pár dobrôt. Ale nedošla ďaleko, keď sa v dverách knižnice zrazila s Brinnou.

„Deje sa niečo?“ opýtala sa jej, zbadajúc jej čudný výraz v tvári. Komorná jej neodpovedala hneď. Namiesto toho k nej natiahla ruku a prudko ju sotila späť do izby. Hermiona prekvapene zaspätkovala a hľadela, ako mladá žena vytiahla svoj prútik a namierila ním priamo na ňu. Hoci Hermiona zareagovala bleskovo, s hrôzou zistila, že jej prútik zmizol. Na to sa komorná letmo zasmiala a zamávala jej pred nosom ukradnutým prútikom. „Hľadáte niečo?“

Hermiona skamenela. Nemo sa dívajúc na komornú a horúčkovito premýšľajúc, čo sa to deje.

„Musím vás zabiť,“ prehovorila Brinna zmeneným hlasom a znova vetu zopakovala. „Musím vás zabiť, aby ste pani nestáli v ceste.“

„Pani? Akej pani? O kom to dočerta hovorí? Pre Merlina, chce ma zabiť a ja nemôžem pohnúť ani len prstom!“ Hermionina myseľ pracovala na plné obrátky, ale jej telo bolo stále stuhnuté strachom. Napadlo ju, že by s ňou mohla prehovoriť, možno by ju dostala z toho tranzu. Zdalo sa, že Brinnu ktosi ovládol kúzlom. Ak to pravda len nepredstiera.

„Brinna? Zastavte to, pokúste sa to premôcť. Viem, že mi nechcete ublížiť!“ prehovorila, ale slúžka len pokrútila hlavou.

Hermiona sledovala ako komorná vyťahuje ruku, ktorú mala schovanú za chrbtom. Ostrie noža sa zalesklo v žiare ohňa, ktorý sálal v kozube. Zdesila sa ešte väčšmi.

„Pani chcela, aby ste trpela. Zabiť vás kliatbou by bolo milosťou a tú si nezaslúžite,“ šepkala, krok za krokom sa približujúc k znehybnenej obeti. „Nikto vám nepomôže, sme tu sami. V celom dome, len vy a ja.“

Nemusela jej to vravieť. Ona to veľmi dobre vedela. „Brinna, toto je šialenstvo! To nemôžete! Brinna, prosím, premôžte to! Nedovoľte, aby vás ovládali proti vašej vôli,“ naliehala, ustupujúc pred ňou a rozhliadajúc sa po izbe, čo by mohla použiť ako zbraň, keby predsa len došlo k najhoršiemu.

„Musím vás zabiť!“ vykríkla Brinna odhodlane a zdalo sa, že ňou nič nepohne, keď sa jej hlas zlomil. „Musím!“ vyjachtala.

„Brinna,“ pokúsila sa znovu Hermiona, hoci v úspech sa neodvážila dúfať. Jediný o kom vedela, že by bol možno schopný odolať Imperiusu bol Harry. Ale čo Brinna? Jej zdatnosti v čarovaní a s mágiou vôbec boli malé a ktokoľvek ju mohol poľahky ovládnuť.

„Brinna, prosím,“ zopakovala Hermiona prosebne, ale slúžka znova len pokrútila hlavou. Keď vzápätí zakričala a zdvihla ruku so svojou zbraňou, ktorá sa mala stať Hermione osudnou, Hermiona zbledla ako stena a zachytila jej ruku s ostrým nožom kúsok od svojho hrdla. Musela použiť všetku svoju silu, aby ju pretlačila.

„Bri... Brinna!“ zvolala Hermiona naposledy, keď jej komorná predsa len ukázala väčší dostatok sily. Vytrhla si jej ruku zo zovretia a ostrá čepeľ noža sa mihla vzduchom. Hermiona zakvílila od bolesti, ale nemohla sa ratovať, lebo čepeľ vyrážala do útoku znova a znova a ona sa musela brániť. Keď chrbtom narazila na stôl, načiahla sa za prvým predmetom, na ktorý dočiahla, pevne ho zovrela v ruke a tresla ním komornú rovno po hlave. Žena prekvapene vykríkla a zapotácala sa. Ruka s nožnom jej klesla k boku a zbraň vypadla z ruky prv, ako sa Brinna zrútila na podlahu. Hermiona, ktorá sa teraz roztriasla na celom tele sa len s námahou zohla, aby ukoristila späť svoj prútik a na komornú zoslala znehybňujúce kúzlo. Hneď potom sa zrútila vysilená do najbližšieho kresla.

Chcela poslať Harrymu správu po patronusovi, ale bola taká vysilená a vystrašená, že ho nedokázala vyčarovať. Preto sa štvornožky dostala ku kozubu, ale skôr ako stihla vziať do ruky letaxový prášok, zistila, že krváca a pri pohľade na vlastnú krv zamdlela.

***

Draco sa díval na jej bledú tvár a mračil sa. V poslednej dobe to bolo to jediné, čo mu bolo vidieť na tvári. Zamračenie horšie, ako keď sa nebo chmári počas letnej búrky. Sedel na kraji jej postele a len na pol ucha počúval postaršieho liečiteľa Cyrusa McPheeho, ktorý prišiel priamo od Sv. Munga.

„Bude v poriadku. Nestratila veľa krvi. Tú mdlobu zrejme spôsobil skôr šok ako jej strata, pán Malfoy,“ snažil sa ho upokojiť muž v stredných rokoch. „Stačí, keď ju necháte odpočívať. Elixír na doplnenie krvi dostala, ale aj tak si myslím, že nebol potrebný, keďže rana bola povrchná,“ poznamenal súcitne.

Draco zmätene prikývol. Ešte stále bol zhrozený a vydesený, vôbec nerozumel tomu, čo sa tu udialo. Len čo sa vrátil domov, našiel v knižnici mŕtvu Brinnu a zranená Hermiona bola v bezvedomí. Hneď na to prišiel Potter a spravil mu tam poriadny poplach. Jeho dom dôkladne presnorili aurori a on bol nesmierne vďačný Daphne, že ráno odviedla jeho syna, aby mohol stráviť zopár dní s Greengrassovcami. Keď sa ozvalo na dvere zaklopanie, len zahučal vstúpte tlmeným hlasom.

Harry vošiel dnu a vymenil si s liečiteľom zdvorilostný pozdrav. O čomsi sa dohadovali a Draco usúdil, že Harry sa pýta na Hermionin zdravotný stav. Na čo iné by sa spytoval? Potom sa znovu ozvalo jemné vrznutie dverí a Cyrus odišiel.

„Neviem, čo sa stalo, ale Hermiona ju nezabila,“ povedal Draco, ale ani len na Pottera nepozrel.

„To ani netvrdím,“ prehovoril stíšeným hlasom, berúc ohľad na spiacu kamarátku. „Nemohli by sme sa pozhovárať niekde inde? Potrebuje si oddýchnuť,“ navrhol a sledoval, ako sa Malfoyova ruka len veľmi neochotne stiahla z tej Hermioninej.

Draco ho zaviedol do svojej pracovne a zavrel za nimi dvere. „Tak čo chceš?“ ozval sa príkro.

„Nič, len zistiť, čo sa tu do frasa deje!“ zahromžil a prehrabol si rukou vlasy. „Stalo sa toho toľko, že v tom začínam strácať prehľad!“

„To by som rád aj ja. Už mi to všetko lezie na nervy! Nechápem, čo sa to deje, vôbec tomu nerozumiem! Do pekla Potter! Vyrieš to konečne, inak sa z toho zbláznim!“ zakričal a sledoval, ako Harrymu vyletelo obočie nahor od prekvapenia. Nikdy nevidel Malfoya takto vystrájať.

„Samozrejme. A prvé, čo urobím bude, že stiahnem Hermionu z tohto prípadu. Nedovolím, aby sa jej niečo stalo,“ povedal pokojným hlasom. „Neviem, čo sa medzi nimi odohralo, ale pri rekonštrukcii prípadu sme dospeli k záveru, s ktorým by som ťa rád oboznámil.“

„Tak spusť,“ hlesol Draco a zviezol sa do kresla. Vlastne sebou riadne žuchol. Podoprel si bradu a nevrlo na Pottera po celý čas zazeral. Harry uvažoval, prečo je Malfoy naštvaný viac. Preto, lebo ešte neuzavreli prípad, alebo preto, že chce odviesť Hermionu preč? Hádal by druhú možnosť, ale Malfoy sa s ním o tom rozhodnutí neprel, takže otázka ostávala visieť vo vzduchu.

„Všetko, čo sme zistili je, že tvoja komorná schytala ranu do hlavy strieborným svietnikom, no tá nebola smrteľná. Len ju omráčila. Zabila ju známa kliatba, Avada. Na dýke boli odtlačky tvojej slúžky, ale otázkou ostáva, prečo ju mala a o čo sa pokúšala? Osobne si myslím, že sa muselo čosi stať a Brinna zaútočila na Hermionu. Tá sa bránila a pravdepodobne ju omráčila tým kovovým svietnikom, čo ležal na podlahe. Lenže obaja vieme, že Hermiona nie je vrah. Navyše, kliatba nevyšla z jej prútika.“

„Takže máš znova všetky dôkazy a nevieš zhola nič,“ zahundral Draco.

„Nie tak celkom,“ protirečil mu Harry. „Budeme mať Hermionino svedectvo, len čo sa preberie.“

„Aj tak nemáš nič!“ zvolal rozčúlene Draco.

„Mám viac ako som mal, keď som s prípadom začínal,“ oponoval mu pokojne Harry. „S Hermioninou pomocou sme vylúčili všetkých možných páchateľov, hoci nás to znova vrátilo na začiatok. A teda k tebe, Malfoy.“

Teraz sa už Draco vážne rozčertil. „Čo tým chceš naznačiť?“ soptil. „Ak ma chceš znova obviniť, tak si to dobre premy...“

„Upokoj sa!“ okríkol ho podráždene Harry. „Mohol by si mať aspoň toľko slušnosti, aby si ma nechal dohovoriť,“ napomenul ho ako neposedného školáka a Draco zmĺkol. „Takže, povedal som, že nás to vracia k tebe,“ pokračoval. „Nechcem robiť predčasné závery ani zbytočne konštruovať prípad naslepo. Počkám si, kým sa Hermiona preberie a povie, čo sa stalo. Ale plánujem sa zamerať na okruh tvojich najbližších. Či už rodina alebo známi.“

„Takže teraz chceš namiesto mňa sypať obvinenia na moju rodinu? No to je skvelé, Potter!“ zaprskal hnevlivo, ale viac nepovedal ani slova.

„Mysli si, čo chceš. Je mi to jedno a na svoje podozrenia mám pádne dôvody. Mal by som ísť. Ešte mám pred sebou veľa práce. Postaraj sa o Hermionu. Zajtra sa po ňu zastavím. Nech je o ôsmej zbalená a pripravená.“

Draco nemo prikývol a pohľadom ho vyprevadil k svojmu mramorovému kozubu, v ktorom zmizol Potter i ten jeho čierny vlajúci plášť.

***

Hermiona zaklipkala očami, kým si privykli na pološero. Prebehla očami izbu a zazrela pri okne postávať nehybnú postavu. Strhla sa, kým si neuvedomila, že je to Draco. Uvoľnene si vydáchla. Jeho široký chrbát zakrýval väčšiu časť okna. Plecom sa opieral o múr. Stál tam ticho a nehybne ako grécka socha, ožiarený jemným svitom mesiaca.

„Koľko je hodín?“ opýtala sa a pohla sa v posteli.

Draco sa okamžite otočil a vykročil k nej, sadnúc si znova na jej kraj, tak ako tam sedel nedávno. „Pol dvanástej,“ odvetil a načiahol k jej tvári ruku, aby jej z nej odhrnul neposlušné pramene vlasov. „Ako sa cítiš?“ opýtal sa starostlivo a ona sa naňho usmiala.

„Je mi fajn. Veď to bol len škrabanec,“ odvetila nedbanlivo a pozrela na svoju ranku, ktorú jej Brinna uštedrila na pravé plece. Už ju skoro ani nebolo vidieť. A pri tom zmätku, keď sa bili to ani nepocítila.

„Bál som sa, že...“ hlas sa mu zasekol v hrdle pri predstave, ktorá sa mu znova rozprestrela pred očami ako temná chmára, keď vošiel do miestnosti a našiel obe ženy ležať na zemi. Len čo zistil, že je Brinna mŕtva, myslel si, že je mŕtva i ona.  Zúfalstvo, ktoré ho v tej chvíli premklo sa nedalo opísať slovami. „Ale si v poriadku,“ zašepkal, keď sa k nej odrazu sklonil a vtisol jej na pery bozk plný bolesti, zúfalstva i túžby.

„Draco...“ zaševelila prerývane, keď sa jej po chvíli dovolil nadýchnuť. Jeho ústa však neopustili jej tvár. Pohládzali jej čelo, viečka, líca, bradu... všade kam si len spomenul, že by ju rád pobozkal, všade tam sa ocitli jeho pery, kým jej znovu nezamkol ústa bozkom. Nástojčivým a odhodlaným. Pocítil nesmiernu radosť a vzrušenie, keď ho Hermiona objala okolo krku a prstami mu vošla do vlasov. Cítil ako sa chveje od zadržiavanej túžby, jeho telo prestávalo poslúchať to, čo mu našepkával mozog a miesto toho sa sústredilo na volanie srdca. A ono bolestne túžilo po Hermione. Keď rukou vošiel pod prikrývku a jeho dlaň spočinula na jej boku, Hermiona zavzdychala, ale neprotestovala. Jej ruky sa premiestnili z Dracovho chrbta na hruď a začali rozopínať gombíky na jeho košeli.

„Tak veľmi po tebe túžim, Hermy,“ zašepkal, keď jeho ústa obsypávali bozkami jemnú pokožku jej krku. Na chvíľu sa od nej odtrhol a vzal jej tvár do dlaní. Zahľadel sa jej do očí, v ktorých sa odrážala nespútaná vášeň. „Musím ťa mať. Priveľmi a dlho po tebe túžim,“ zopakoval naliehavo, hlasom zastretým túžbou.

„Vezmi si ma,“ šepla rozochvene, keď jeho ústa znovu našli tie jej.

Hermiona mala dojem, že horí. Celé telo mala ako v plameňoch. Veci, ktoré s ňou Draco robil, to, ako ju bozkával, ako sa jej dotýkal... Nikdy by si nebola pomyslela, že by bol raz Draco Malfoy tým, koho môže nazvať svojím milencom. Bol skúsený, o tom nikdy nepochybovala. Šatstva ich zbavil tak, že to skoro ani nestihla postrehnúť. Pravda, veľa toho na sebe v tej chvíli nemala. Tenká nočná košieľka viac odhaľovala ako skrývala. Keď zrumenela, uvedomiac si, že pod ním leží celkom nahá, len sa jemne usmial a šepkal jej, že sa mu takto s rumencom ohromne páči a vzrušuje ho to ešte väčšmi. Iste, nemala dôvod o jeho slovách pochybovať, keď na nahom stehne cítila hmatateľný dôkaz jeho túžby a vzrušenia rovnako nahého, horúceho tela, ktoré sa k nej rozochvene tislo.

Kdesi matne v mysli si pomedzi jednotlivé vzrušujúce okamihy, bozky plné túžby a nástojčivé dotyky, ktoré ju privádzali do siedmeho neba, či snáď ešte vyššie uvedomovala, aký je Draco úžasný. Bol citlivý, nežný a ohľaduplný. Zavzdychala, keď jej ústami znova našiel bradavku, obkrúžil ju horúcim, vlhkým jazykom a vzápätí ten zdurený ružový púčik jej prsníka znova zmizol v jeho ústach. Mala dojem, že mapuje jej telo až príliš dôkladne, akoby si ho chcel zapamätať dopodrobna. Možno i preto si pripadala tak výnimočne. Akoby bola pokladom, ktorý potreboval objaviť, preskúmať a milovať. Zasvätiť mu túto noc...

„Hermiona,“ zastonal jej Draco do úst, znova ju pobozkajúc, keď jej rukou zablúdil medzi stehná a ona zavzdychala. Hral sa s ňou, dráždil ju do nepríčetnosti a ona mala dojem, že zhorí na popol. Cítila sa tak krehko a zraniteľne... A kdesi v hĺbke duše si uvedomila, že už patrí a vždy bude patriť len jemu. Akoby to bolo dávno vpísané vo hviezdach. Osud, ktorý sa nedá zmeniť. Osud, ktorý nechce zmeniť!

Zastonala, keď si pomaly razil cestu do jej vnútra a mocne ho objala nohami okolo pása, keď jej to šepky prikázal. Hermiona bez slova poslúchla. Bola by spravila čokoľvek... preňho...

„Miluj ma, Draco, miluj,“ žiadala ho a on jej s radosťou vyhovel. Keď sa od nedočkavosti pod ním pohla, prestal sa kontrolovať, jeho pohyby sa zrýchlili a o chvíľu obaja dosiahli pôžitok, o ktorom sa ani jednému z nich nesnívalo. Pamätala si, aké to s ním bolo po prvý raz, ale teraz sa jej to zdalo ešte krajšie. Kým sa s ňou maznal a bozkával ju lenivými a pomalými bozkami, uvažovala, či to bude zakaždým lepšie a úžasnejšie.

O chvíľu neskôr ležala Hermiona schúlená v Dracovom náručí a ospalo sledovala ako za oknom sneží. Bola k Dracovi otočená chrbtom, takže netušila, že ani on ešte nespí. Namiesto toho premýšľal o všetkom možnom. V duchu si vzdychol a uškrnul sa nad prirovnaním, ktorým ju častoval. Puritánka. Iste, teraz jej tak už hovoriť nikdy nebude. To však bolo najmenej. Zajtra mu odíde spolu s Potterom. Ale on nedovolí, aby to medzi nimi skončilo, len čo sa ich vzťah sotva započal. Okrem toho, stále treba doriešiť prípad.
Draco bol strašne zvedavý i na to, čo sa v knižnici stalo, ale to počká do rána. Pritúlil si ju bližšie a konečne zaspal pokojným spánkom...

 ***********************************************************

Ten fešák na fotke je Jake Gyllenhaal - môj lord Straton. V Skrotenej hore bol úžasný, hoci jeho postava mala smutný osud... Je strašné, keď niekoho milujete a nemôžete s ním byť, nie?

Mám dojem, že som otázku vzťahu Stratona a Hestie zodpovedala dosť jasne. Ako už viete, išlo o rodinný spor otcov a samozrejme v ňom hrala úlohu žena. V podstate Hestia zomrela vinou tvrdohlavého otca, ktorý ju chcel nezmyselne ovládať a diktovať jej celý život, čo robiť. Už len tá predstava je strašná.

Touto kapitolou nám odišla zo scény i Brinna. Príbeh však nekončí a vrah sa dostane na scénu už čoskoro... Ostáva nám posledných osem kapitol...

 

 

20.03.2010 17:22:11
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one