Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Srdce draka - 26. kapitola

* dramionka - Tessa - 26/33.k.
* prídel na dnešok - kapitolu venujem všetkým, ktorí čakajú na rozuzlenie príbehu.
*Nenávidím ťa!*


„Mŕtva?!“ zvolala Hermiona neveriaco a vytreštila na Draca oči veľké ako taniere. „Čo chceš povedať tým, že je mŕtva?“ opýtala sa znova čudne zvýšeným hlasom. Mala dojem, že to, čo jej povedal bol nejaký zlý klam. Lyžička, ktorou jedla svoju porciu ovsených vločiek plávajúcich v teplom mlieku jej vypadla z ruky s hlasným cinkotom.

„Je to pravda Hermiona,“ riekol Draco a natiahol sa po jej ruke, aby ju mohol zovrieť vo svojej dlani. Mala ju studenú ako ľad. „Brinna je mŕtva. Preto potrebujeme vedieť, čo sa stalo,“ dodal a pozrel na ňu. „Potter ťa príde vypočuť a vezme ťa odtiaľto.“

Zavzlykala, prikryla si ústa voľnou rukou zovretou v päsť a stisla mu tú, ktorou ju držal. „Ale ako to?“ vyjachtala nechápavo a počúvala jeho rozprávanie o tom, ako ich obe našli ležať na dlážke v knižnici. Ju zranenú a Brinnu bez života. Hermiona ho vypočula až do konca a rozpovedala Dracovi, čo sa medzi nimi stalo. Povedala, ako ju Brinna z ničoho nič napadla, ako jej vravela o neznámej pani, ktorá chcela, aby Hermiona trpela. Otriasla pod prívalom tých spomienok a odrazu sa ocitla v Dracovej náruči. Zdvihol ju zo stoličky ako pierko a túlil ju k sebe.

„Potter to potvrdil,“ povedal stíšeným hlasom. „Brinna bola pod Imperiusom. A vieme samozrejme i to, že ty si ju nezabila. Zrejme tu bol niekto tretí celý ten čas a len vyčkával, čo sa stane. Keď videl, že jeho plán nevyšiel, zabil ju,“ rozviedol svoje úvahy a nevdojak sa zachvel. Keď si pomyslel, že ozaj tu mohol byť niekto ďalší... že vyčkával, čo sa stane, či Hermiona zomrie, alebo nie... Keby mal slabšiu náturu, prišlo by mu zle od žalúdka, ktorý sa mu kŕčovito chvel a zvieral. Aspoň sa vedel vžiť do Hermioninej kože. Ak bolo jemu tak mizerne, ako sa musela cítiť ona?

Hermiona ho zvierala priam kŕčovito a civela ponad jeho plece kdesi do prázdna. Premýšľala nad tým, čo sa odohralo včera medzi ňou a Brinnou a uvažovala, či mohla situáciu vyriešiť inak. Či nemohla Dracovu komornú zachrániť, kým si neuvedomila, že tam mohla s Brinnou zomrieť i ona.

„Draco... ja...“ zahabkala a oči jej zvlhli. „Mohla som byť... mohla som...“ zomkla pery do tenkej linky, aby sa jej nechveli a zaborila si tvár do jeho pleca.

„Ani na to nepomysli!“ vyriekol prísne, rovnako bledý ako ona v tejto chvíli. Objal ju azda ešte mocnejšie. „Neznesiem ani len predstavu, že by si mohla skončiť ako Brinna. Nemôžeš! Preto pôjdeš s Potterom, keď po teba príde,“ povedal zmeneným hlasom od rozrušenia. Draco si zaboril tvár do jej voňavých vlasov a privrel oči. Zvierajúc ju v náručí sa na pár sekúnd nechal uniesť predstavou ich spletených tiel, keď sa v noci milovali, Hermioninho sladkého hlasu zastretého túžbou a vášňou. Bola taká nádherná, múdra... A bola jeho. Nevedel si predstaviť, čo by si bez nej počal. Keby len tak odrazu zmizla z jeho života. Miloval ju hádam od nepamäti. Od kedy ju uzrel sedieť na stoličke s Rokfortským klobúkom na hlave a usmievať sa ako blázna od šťastia, že sa to všetko deje, pričom to vtedy ako chlapec ani sám netušil. Bol ako pochabý, mladý blázon, keď si myslel, že môže oklamať osud, že môže byť čo i len šťastný na pár sekúnd s inou...

„A čo Scorpius?“ opýtala sa po chvíli, keď sa jej podarilo upokojiť.

„Je v poriadku. Prišiel si poňho ráno môj otec.“

Prikývla a utrela si z líc slzy. Potiahla nosom a pozrela naňho. Prečo na ňu pôsobil tak upokojujúco? Prečo sa musela zamilovať práve doňho? Prečo sa jej zdalo, že napriek tomu, že je všetko také komplikované, keby nemala jeho, tak sa z toho zblázni?

Hľadela do jeho žiarivých sivých očí. Boli také hlboké, také nežné, keď na ňu hľadel. Na perách pocítila jeho teplý dych, keď sa k nej sklonil, aby si od nej ukradol bozk. Neprotestovala. Nemala prečo. Keď bozk prehĺbil, bola len vďačná, pretože ju priviedol na iné myšlienky. Môj Draco... Môj sladký Slizolinský princ, pomyslela si v duchu a uškrnula sa nad tým prirovnaním, lebo si pomyslela, že by sa mu zaiste pozdávalo.

Keď sa od neho odtiahla, dovolila mu, aby ju ešte raz nežne pobozkal na pery v krátkom bozku a pohladil po líci hánkami prstov.

„Mala by si sa ísť pobaliť,“ napomenul ju a pozrel sa na hodinky. „Potter tu bude čo nevidieť a ak nebudeš hotová, bude mi píliť uši svojím kázaním.“

„Dobre, nebudem sa brániť, hoci...“ zahryzla si do spodnej pery. Mala mu povedať ako nerada ho opúšťa a ako jej bude chýbať? Nebola si tým istá... Napokon to nechala tak a pokračovala iným smerom. „Myslela som si, že by som to mohla vyriešiť, ale zrejme je to nad moje sily,“ zašomrala nespokojne, i keď jej v hlave blúdila neúprosne jedna a tá istá myšlienka, nemala však odvahu vyriecť ju nahlas. Namiesto toho sa otočila a odišla z Dracovej pracovne do svojej izby, aby sa pobalila.

***

„A možno to tak bude lepšie,“ šepla, keď otvorila dvojdverovú skriňu a začala si z nej vyberať veci do kufra, ktorý vytiahla spod postele.

Hermiona sa zbalila rýchlo. S pomocou kúzel jej to šlo hravo. Ale pravdupovediac sa jej odtiaľto nechcelo. Podišla k oknu, rukami si objímuc ramená a zahľadela sa von. Bol krásny deň. Slnce svietilo tróniac nízko na svetlomodrej oblohe a tuhý mráz postriebril všetko navôkol. Ako v rozprávke, ktoré mi čítala mamička ako dievčatku, pomyslela si. A ktoré by som tak rada čítala ja Scorpiusovi. Vzdychla si a otočiac sa od okna, rozhliadla sa po izbe. Kufre stáli pripravené uprostred izby. Sadla si na ustlanú posteľ a natiahla ruku k stolíku, na ktorom stála nevysoká lampička, s tienidlom farby svetlozeleného ametystu. Prešla rukami po jeho hladkom povrchu a skĺzla ku kovanej úchytke šuplíka, aby ho povytiahla. Strčila ruku do vnútra a vybrala z neho svoje zápisky schované v knihe Dejiny čarodejníctva. Najnovšia kniha, ktorú mala rozčítanú. Objavila ju v Dracovej bohato preplnenej knižnici.

Znova si preletela pohľadom zoznam mien uvažujúc nad tým, čo jej napadlo po Dracovom rozprávaní o Brininej smrti. Osoba, ktorou si nemohla byť istá, ale rozhodne ju ako vraha neoznačila. Veď prečo aj, keď patrila do jeho rodiny? Ale aj keď ju upodozrievala istý čas, stále sa nevedela dopracovať k motívu všetkých tých vrážd, ktorým mohla proti nej argumentovať. Čo však mala spoločné so všetkými doterajšími vraždami? Okrem toho, že to bola žena, čo spomenul nielen Blaise pred tým, ako na ňu zaútočil a v neposlednom rade i Brinna, ktorá ju spomenula počas napadnutia a nie raz. Tajomná žena, ktorá mala zjavne záujem o Draca, žena, ktorá preto bola schopná urobiť čokoľvek.

Hermiona si znova vzdychla a vstala z postele, držiac knihu i zápisky v nej v rukách, keď zaregistrovala v izbe pohyb. Lenže skôr ako stihla čokoľvek urobiť, už sa zvíjala na zemi v bolestiach, ktoré jej privodilo kúzlo Cruciatus. V očiach jej zahrali od príšernej bolesti slzy, tvár mala skrivenú a z úst jej nevychádzal žiaden hlas, hoci kričala na plné pľúca.

Keď kliatba pominula, Hermiona stále ležala zadychčane na zemi a jediné, čo videla zahmleným zrakom, boli vyleštené zelené špičky topánok, ktoré vykúkali spod širokej sukne. A ruka s prútikom, namierená neomylne na ňu. Hermiona zakričala od bolesti, keď ju tá osoba surovo uchopila za vlasy a silno ňou mykla. V rovnakom momente pocítila, ako ňou trhlo a oni sa odmiestnili.

„Nenávidím ťa!“ počula slabé zasyčanie pri svojom uchu, skôr ako dopadla na vlhkú, tvrdú zem.

***

„Potter,“ pozdravil ho Draco úklonom hlavy, keď sa plamene jeho kozuba rozhoreli na zeleno a vystúpil z nich tmavovlasý kúzelník, oprašujúc si elegantný, čierny habit.

„Malfoy,“ opätoval mu Harry pozdrav rovnako strojene. „Kde je?“

„Balí sa,“ odvetil Draco a pozrel pri tom na hodinky visiace na stene nad kozubom. Bolo o minútu osem. „Mala by tu čochvíľa byť.“

Harry len prikývol a rozhliadol sa po miestnosti. „Povedal si jej o Brinne?“ opýtal sa a Draco súhlasne zamrmlal.

„Povedal. Vydesilo ju to. Vravela, že Brinnu len omráčila.“

„Samozrejme. Hermiona by nebola schopná niekomu ublížiť,“ prikývol Harry. „Ale to predsa obaja vieme.“

Chvíľu medzi nimi vládlo ťaživé ticho a nedalo sa povedať, že to znášali dobre. Naopak, boli napätý a nesvoji. Azda i preto z Draca vyletelo, že pôjde povedať Hermione o jeho príchode a Harry nenamietal. Lenže Hermiony sa nedočkal.

Draco sa vrútil späť do pracovne bledý ešte väčšmi ako zvyčajne s nejakým zdrapom papiera v ruke a podával mu ho. Harry nemusel byť veštec, aby sa dovtípil, že sa niečo prihodilo a vedel, že sa mu to vonkoncom nebude páčiť. Keď mu plavovlasý muž podával kúsok pergamenu, chvela sa mu ruka.

„Nikdy nebude Tvoja!“ prečítal nahlas Harry a zvraštil obočie. Znova si preletel pohľadom krátku vetu a pozrel naňho. „Čo to má do kotla znamenať?“

„Ja... ja neviem. Zrejme ju niekto... uniesol,“ vyjachtal nesúvislo. Zahrešil, vošiel si prstami do vlasov a začal sa prechádzať sem a tam pred Potterom.

„Niekto ju uniesol? Chceš mi povedať, že ju uniesol niekto priamo z tvojho domu?!“ vykríkol Harry a hneď na to sa bez pýtania rozbehol do jej izby. Samozrejme, že tam Hermionu nenašiel. Ani v skrini, ktorej dvere roztvoril trhnutím, ani v kúpeľni, do ktorej bez rozmyslu vrazil, ani len pod posteľou, ktorú prevrátil hore nohami jednoduchým kúzlom. Vôbec ho nezaujímalo, že je to Malfoyov dom, a že mu tam narobí poriadny binec. Proste sa musel presvedčiť. Bol by kvôli nej rozpáral i matrac, aby sa uistil, že ju tam nik nezašil, ale to už by bolo šialené. Hermiona tam nebola. Jej pobalený kufor stál osamotene, nedotknuto uprostred izby a po zemi sa váľali papiere, ktoré mala v ruke tesne predtým ako zmizla.

„Nie je tu,“ začul Harry odo dverí povedať Draca priškrteným hlasom.

„Nevravel si, že si na dom uvalil ochranné kúzla? Prečo nás teda nevarovali? Ako je možné, že sa sem niekto dokázal nepozorovane dostať dnu a von a bez toho, aby si si to všimol?!“ Harry bol od bezmocného hnevu červený v tvári a oči sa mu spoza skiel okuliarov nebezpečne blýskali, keď držal Draca za chlopne saka a triasol ním tak, až mu zopár ráz zacvakali zuby.

„Vravel som to, to je pravda!“ odvetil Draco, hľadiac neprítomne do zeme. „Ale nepovedal som ti jedno. Neplatí to pre rodinných príslušníkov.“

Harry na pár sekúnd akoby skamenel a ruky spustil z Dracovho drahého saka k bokom. „Neplatí to pre rodinu?“ opýtal sa po chvíli nahlas a Draco prikývol, previnilo naňho pozrúc.

„To snáď nemyslíš vážne, však?“ opýtal sa, keď pohliadol Potterovi do tváre a videl v jeho očiach niečo, čo ho varovalo a napovedalo mu, že ten prekliato svedomitý auror si dal dve a dve dohromady. „Dúfam, že mi nechceš povedať, že je za tým môj otec, či matka!“ zvolal Draco prekvapene, keď sa Potter sebaisto, no nebezpečne uškrnul.

„Potter, ty si zošalel!“ zvolal vzápätí a uhol mu nedobrovoľne z cesty, keď Harry okolo neho prefičal ako hurikán a nie práve mierne ho odsotil z cesty. „Stoj! Okamžite stoj! Nedovolím ti, aby si otca znova strčil do Azkabanu! Počuješ? Nemá s tým nič spoločné! Hermione by neublížil!“ volal, keď sa za ním náhlil dole schodmi.

„Kto vraví, že ho obviňujem?“ opýtal sa Harry, no ani sa neobzrel a bral schody po dvoch.

„Tak... tak potom kam ideš?“ Draco bol načisto zmätený.

„Na Manor!“ vyštekol Harry, berúc do ruky letaxový prášok.

„Potter, do kotla!“ Draco už nevedel, čo robiť. Videl, ako Potter zmizol v zelených plameňoch a on nemohol spraviť nič iné ako nasledovať ho a zabrániť nejakej ďalšej katastrofe. Samozrejme, že chcel pomôcť Hermione, ale musel pomôcť i svojim rodičom. Nápad, že by mohli mať niečo spoločné s Hermioniným zmiznutím bol absurdný. Vedeli, ako mu na nej záleží a vedeli i to, že ak sa budú do ich vzťahu miešať, Draco nebude váhať a pretrhne s nimi všetky kontakty. Pravdaže, myslel to len ako varovanie, ale vedel, že ak môže niekomu veriť, tak jedine otcovi a matke.

***

Harry sa vynoril z kozuba v Malfoy Manor náhle a nečakane. Keď ho Lucius Malfoy zbadal, nemohol uveriť, že je skutočne tam a nesníva s otvorenými očami. Lenže hneď za ním vypadol z kozuba jeho syn a Luciusovo obočie sa zvedavo zdvihlo, hľadiac na oboch mladíkov.

„Deje sa niečo? Aká je príčina vašej neohlásenej návštevy?“ opýtal sa zvedavo. Kým Draco zahabkal, lebo chcel všetko vysvetliť, Harry ho predbehol.

„Kde je váš vnuk? Potrebujem s ním hovoriť,“ povedal prosto, čím Dracovi celkom vyrazil dych.

„Môj vnuk?“ opýtal sa prekvapene Lucius. „Je v salóne so svojou starou matkou, hrajú sa. Prečo?“ vyzvedal, čoraz viac podráždenejší, lebo netušil, o čo ide a jeho syn za ním rozhodne v podráždení nezaostával.

Zo salóna k nim v tej chvíli doľahlo Narcissino vydesené volanie. Keď k nej všetci traja pribehli, videli, ako sa chlapec krčí na zemi, po tvári mu stekajú slzy a žalostne narieka. Draco okamžite pribehol k Scorpiusovi a vzal ho do náručia, tíšiac ho, kým chlapcov plač neustal.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa udivene Harry, hľadiac na plavovlasú, vysokú ženu.

„Nemám poňatia. Len sme sa hrali, keď sa odrazu strhol a zvalil na zem, začal plakať a triasť sa, akoby dostal nejaký záchvat.“

Harry sledoval ako sa chlapča znenazdania utíšilo a pozrelo naňho. Vymanilo sa z otcovho objatia, akoby sa pred chvíľou ani nezvíjalo v bolestiach a potiahlo ho za dlhý, čierny plášť.

Harry si kľakol na koleno, aby s ním bol na jednej úrovni, sledovaný bedlivo všetkými Malfoyovcami.

„Musíš nájsť Hermionu,“ povedal naliehavo. „Dlho tam nevydrží a ja nechcem, aby zomrela,“ šepkal plačlivo a znova sa vrátil do Dracovej náruče. Ten tam stál ako obarený, netušiac, čo sa to deje. Bol azda prekvapený ešte viac, ako sám Harry.

************************************************************

Krátky dodatok ku kapitole: Pokiaľ si pamätám, podozrivých nám ubudlo, ale stále neviete, kto bol v maske Merlina na Halloweene a kto je ten záhadný vrah... Navyše nám uniesli Hermy a záhadné správanie Scorpiusa je tiež otázkou... Ono je to riešené nie komplikovane, ale až prekomplikovane :D Však uvidíte... Ale napokon sa všetko vyjasní. Len vydržte.

21.03.2010 12:16:42
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one