Úvodný obrázok.jpg
Fantázia bez hraníc

Srdce draka - 30. kapitola

*dramionka - Tess - 30/33.k.

* kapitola venovaná všetkým, ktorí ju budú čítať

*Asteriino šialenstvo*

 

(čo sa stalo, keď sa Draco stretol s Asteriou/časť. 2)

* malé upozornenie na úvod, Draco ani Harry nevedia, že Asteria nebola Dracovou manželkou, ale bola to Daphne – aby vás nemýlil text a okrem toho, v tejto kapitole prevládla Asteriina osobnosť nad Daphne, preto len málo dvojakých premien...

***

Draco bol zúfalý a je všeobecne známe, že ľudia v takýchto vyhrotených situáciách sú schopný hocijakých činov. Harry sa vôbec nečudoval, že zareagoval tak, ako zareagoval. Z Malfoyovskej rezidencie ho odvliekol priam násilím, hoci nemusel. Harry by pre Hermionu spravil všetko, čo by len vedel. A toto určite vedel i Malfoy. Ale zrejme to nestačilo. Dokonca sa ani len nerozlúčil so svojím synom a Harry netušil, či k tomu bude mať ešte príležitosť, lebo mohol len dúfať, že to celé skončí dobre. S istotou momentálne vedel iba dve veci. Hermione veľa času neostáva a za všetkými Malfoyovými problémami stojí jeho vlastná manželka, o ktorej si všetci mysleli, že je mŕtva. Takýto zvrat udalostí by nebol očakával ani vo sne a to si myslel, že ho už nič neprekvapí. Mýlil sa.

Obaja sa premiestnili na Ministerstvo, lebo práve jeho zástupca Zachary Writte mal nočnú službu a s ním ďalší štyria aurori. Urshula Redbornová, pekná tmavovláska s jagavými zelenými očami a pehou nad hornou perou ako znamienkom krásy, skvelá v útočných kúzlach. Sebastian Cronwoll, mierne zavalitý, no prekvapivo vrtký mládenec, ktorý len pred týždňom oslávil svoje dvadsiate šieste narodeniny, tajne zamilovaný do kolegyne Gwendolíny Harwoodovej (tá k prítomným nepatrila, je to len zmienka) a majster v experimentálnych i známych elixíroch, hoci Harry vedel, že bývalému profesorovi Snapovi sa už zrejme nevyrovná nik. Tretím prítomným aurorom bol Tobias Rockwood, ktorý sa aurorom stal hlavne z presvedčenia, za čo vďačil neslávnej podobnosti vlastného priezviska s istým smrťožrútom a taktiež i preto, lebo ich rodová línia mužského pokolenia boli všetko samí aurori. A poslednou členkou skupinky bola slečna Polly Pollyfaxová, ktorú Draco už mal česť poznať, hoci za ňu bola preoblečená a zamaskovaná Hermiona. Polly bola ako sa mu Potter zmienil skvelá v obranných kúzlach a Draco musel uznať, že Potter si vie skutočne vybrať kvalifikovaných pracovníkov. Dnes večer tu mali zo všetkého trocha a on si bol istý, že sa im podarí zajať Asteriu a dokonca zachrániť Hermionu. Pokiaľ ju včas nájdu.

Len čo ich Harry všetkých zvolal do zasadačky a predstavil ich Dracovi, stručne im predostrel, čo sa prihodilo.

„Musíme zatknúť Asteriu Greengrassovú – Malfoyovú,“ povedal rázne a videl, ako jeho podriadení vrhli krátky pohľad na muža stojaceho po jeho pravici. „Lord Malfoy je tu preto, aby nám pomohol. Má rovnaký záujem dostať tú ženu, keďže mu spôsobila už toľko problémov.“ Harry sa na krátko odmlčal, keď v rýchlosti uvažoval, čo by mali podniknúť.

„Miesto a čas stretnutia si spomínaná dáma určila v správe, ktorú poslala po svojom patronusovi. Je to Morganina záhrada. Viem, že každý z vás to miesto pozná. Kým lord Malfoy príde na stretnutie, my sa tam musíme dostať skôr a nepozorovane,“ vysvetľoval. Samozrejme, že to miesto poznal každý. Bola to krásna záhrada rozprestierajúca sa neďaleko Šikmej uličky, prepletaná množstvom ciest, cestičiek a chodníkov, vysadená mnohými nielen listnatými, ale i ihličnatými stromami, aby v zimnom období nepôsobila tak ošumelo. So záhonmi kvetov, radmi lavičiek a piknikových stolov, osvetlená pouličnými lampami a v jej strede sa týčila kamenná fontána v tvare starodávnej čarodejnice – po ktorej záhradu pomenovali - v životnej veľkosti. „Chcem, aby sa s ňou lord Malfoy...“

„Prestaň ma stále titulovať, je to smiešne,“ zašepkal mu Draco do ucha. „Hovor mi proste krstným menom. Som si istý, že to zvládneš.“

Harry sa len uškrnul. „Tak teda,“ znova prešiel po svojich kolegoch jednotlivo a rozhovoril sa. „Chcem, aby sa s ňou Draco stretol práve pri Morganinej fontáne. Ja sa budem pri ňom držať čo najbližšie. Vy ostatní sa rozmiestnite tak, aby vás nemohla uzrieť a aby ste boli dobre krytí, samozrejme s možnosťou rýchleho útoku, ak by k tomu došlo. Sme proti nej síce v presile, ale netreba zabúdať na jej prefíkanosť a na to, že už má na svedomí tri vraždy. Rozumeli ste?“ opýtal sa a oni prikývli.

Ozval sa však Zachary. „Dobre, lenže čo ak ho zavedie priamo k labyrintu Minotaura?“

Harry sa pousmial. Vedel, prečo si vybral za svojho zástupcu práve jeho. Bystrý intelekt, nezlomná vôľa, čistý charakter a vrodená šikovnosť, nehovoriac o jeho umení čarovať. „Ak sa to stane, bude to náročnejšie, ale rozkazy ostávajú rovnaké. Musíme ju dostať bez ďalších strát na životoch.“

Svorne prikývli a vydali sa splniť šéfove rozkazy.

***

Draco kráčal smerom k fontáne. Bolo tesne pred jedenástou a on bol čím ďalej, tým viac nervóznejší. Pred očami mal Hermioninu tvár. V duchu uvažoval, čo jej tak mohla jeho manželka spraviť. Bolo to neuveriteľné. Ona žila. Žila! Toľké roky žil v presvedčení, že odpočíva na dne tmavého hrobu. Sám ju vtedy niesol celkom ochabnutú k Sv. Mungovi a ona žila. V hlave si premietal všetky ich spoločné chvíle, ktoré prežili a uvažoval nad tým, čo ju tak mohlo zmeniť, že siahla na toľké životy. Dokonca zabila jeho najlepšieho priateľa Blaisa. A nielen to. Donútila prisahať mu. Zviedla ho a on v slabej chvíli urobil, čo od neho žiadala. Zložil neporušiteľnú prísahu a doplatil na ňu.

Jeho kroky v čerstvo napadnutom snehu ticho vŕzgali. Rozhliadal sa vôkol seba v snahe zachytiť akýkoľvek pohyb. Vedel, že Potter kráča len pár krokov za ním, schovaný pod neviditeľným plášťom, lenže ten je teraz sústredený na mazanie svojich stôp v snehu. Draco si vedel živo predstaviť, ako sa kvôli tej malej nepleche Chrabromilčan čertí. Uškrnul sa sám pre seba. Drobné, biele snehové vločky sa mu zachytávali nielen vo vlasoch, ale aj na pleciach čierneho kabáta dlhého po členky. Jeho čierne, leštené čižmy sa matne leskli vo svite pouličných lámp, ktoré boli v parku rozostavané.

Napriek tomu, že by mal k manželke cítiť nenávisť, možno hnev, bolo mu jej ľúto. Nevedel pochopiť, prečo to spravila. Takúto ju nikdy nepoznal. Vnímal ju ako milú, krehkú bytosť, plnú lásky a nehy. Myslel na ich spoločné milovanie, na chvíľu, keď mu porodila syna... Mohla vari takáto žena spáchať tie ohavné činy? Kľudne ju mohol teraz prirovnať k hocijakému zloduchovi. Jeho malá Asteria, žeby bola niečoho takého ohavného schopná? Nešlo mu to do hlavy.

„Prišiel si,“ ozval sa odrazu spred neho jej hlas. Vedel, že je to ona, hoci ju nikde nevidel, mohol si aj oči vyočiť. Pocítil ako ho poľahky odzbrojila. Ale keby sa bol chcel brániť, nebola by dostala jeho prútik tak ľahko. Spravil to len kvôli Hermione.

„Kde si?“ spýtal sa, ale začul len jej smiech, ktorý ho zdá sa obklopoval zo všadiaľ. „Prišiel som a nie som ozbrojený, môj prútik máš ty,“ zavolal na ňu, aby ho počula.

„Mohla som si myslieť, že ti na tej malej humusáčke bude tak záležať a ty okamžite pribehneš!“ odfrkla si posmešne, ale stále sa mu neukázala.

„Asteria, prosím, musíme sa pozhovárať,“ žiadal ju, ale ona stíchla. „Asteria?“ ozval sa znova, lenže stále bola ticho. Preto spravil to, čo mu radil Potter. Musel ju prinútiť hovoriť. Lenže Potterovi sa to povie... „Asteria, ako to, že nie si mŕtva?“

Konečne videl ako sa neďaleko neho mihol jej tieň, ale už keď si myslel, že ju vidí, znova zmizla.

„Bol by radšej, keby som bola, čo?“ odvrkla hnevlivo a on premýšľal, ako ju upokojiť.

„Samozrejme, že nie! Ako si to môžeš myslieť! Veď si moja manželka... ešte stále,“ dodal rýchlo.

„To si myslíš iba ty! Ona ťa v tom nechala a ty si tomu uveril! Vždy som si myslela, že si bystrejší, ale nie si. Si hlupák, Malfoy!“ vykríkla a tesne vedľa neho udrela do zeme pokrytej snehom kliatba z jej prútika. Nestalo sa mu nič, iba čo sa pri jeho nohe roztopil sneh a ostala tam mláka, ktorá vzápätí zamŕzala v mrazivom počasí.

„Ako si to myslela?“ Draco sa rozhodol nevšímať si jej hnev. Sústredil sa na jej slová a tie mu nedávali zmysel. „Zabudla si na deň, keď si mi sľúbila vernosť? Zabudla si na mňa a na nášho syna?“

„Choď do čerta so sľubom, ktorý si nedal mne! Choď do čerta s tým svojim pankhartom!“ zvreskla a konečne vystúpila z tieňov.

Draco si ju premeral od hlavy po päty. Tmavé vlasy jej neupravené povievali v chladnom vetre okolo bledej tváre. Oči mala tmavšie ako zvyčajne a jemu sa zdalo, že je to hnevom, ktorý z nich srší. Pery zomknuté do tenkej linky, líca prepadnuté a špinavá tvár z nej robili skutočnú bosorku.

Jej výraz tváre sa odrazu zmenil a ona sa naňho nežne, zasnene pousmiala. „Draco, láska moja,“ šepla a vystrela k nemu i druhú ruku.

Draco sa zháčil, nechápajúc, čo sa to deje. „Zošalel?“ pomyslel si uveličene a ani nevedel, ako blízko má k pravde.

„Asteria,“ vydýchol a spravil krok dopredu, no ona pokrútila hlavou.

„Nie, to som ja, Daphne, tvoja manželka,“ opravila ho a Draco o krok cúvol.

„Prosím?“ Jeho slová bolo ledva rozumieť. V ušiach mu hučalo.

„Dobre si počul, som to ja... Neobjímeš ma? Nepobozkáš? Tak dlho sme sa nevideli...“ jachtala a jej hlas znel láskavo ako pohladenie vánku v horúcom letnom dni.

Chcela sa k nemu rozbehnúť, keď sa jej telo skrútilo a jej sa z hrdla vydral kvíliví zvuk. Asteria, či Daphne – teraz skutočne nevedel, čo si myslieť - bojovne vystrčila pred seba ruku s prútikom, mieriac mu na hruď. Obranne zdvihol ruky, držiac ich pred sebou, že sa vzdáva a nechce útočiť, ani jej ublížiť, hoci tu ona bola tá, čo má prútik. „Čo sa stalo? Na nič si nespomínaš?“ Jeho hlas znel mäkko, dokonca znepokojene a to ju miatlo.

Trhlo ňou v akomsi čudnom pohybe, ale neprestávala naňho mieriť. „Skutočne sa ma pýtaš, či som stratila pamäť?!“ zakvílila nešťastne. „Kiež by sa to bolo stalo! Bolo by to sto ráz lepšie!“

„Prečo tak hovoríš, Asteria?“ Dracovi jej počínanie nedávalo žiaden zmysel. Bolo jasné, že ho nenávidí, no on nevidel na tú nenávisť dôvod. A čo bolo horšie, nenávidela vlastného syna a nazývala ho pankhartom! Ich syna!

„Kto si myslíš, že leží v rakve? Koho si tak asi pochoval?“ opýtala sa hlasom mrazivejším ako severák.

Draca premkla neblahá predtucha. Spomenul si na slová svojej manželky, či kým mu vlastne bola žena, ktorá s ním žila, jedla, líhala do postele viac, ako pol druha roka. „Rozhodla sa cestovať. Možno je práve teraz niekde v Indii, či v Peru.“

„Za to, čo spravila, čo... čo vymyslela, nenávidím ju rovnako ako teba! Preto, lebo si bol taký slepý a nevidel, čo sa stalo!“ vyštekla.

„Asteria, my... pochovali sme... Daphne?“ vyjachtal Draco, spomenúc si na svoju spolužiačku, na dievča, ktoré ho ničím nepútalo, na sestru ženy, do ktorej sa zaľúbil. Aspoň si to kedysi nahováral, že je do Asterie zaľúbený.

„Isteže!“ zvolala.

„Ale... ale a-ako? Ja... ja to nechápem!“ jachtal, nespúšťajúc z nej oči.

„Dohodli sa! Bezo mňa sa dohodli a spikli proti mne! Vlastná rodina, vlastná krv ma zradila a zavrela do podzemia ako krysu!“ povedala a meravo vystrela chrbát, verne imitujúc otcov hlas. „Daphne sa zaňho vydá, oklameme ho! Nič nespozná!“ vydýchla unavene. „A mal pravdu! Na nič si neprišiel a ja som dúfala, že by si mohol... dni, týždne, mesiace som tam hnila zaživa!“

„Ako som mohol vedieť?“ sotva prevravel. Bol zhrozený.

„Nemohol, samozrejme, že nie,“ prikývla, ale jej tvár sa zračila odporom k plavovlasému mužovi stojacemu oproti nej. „Vieš, čo bolo najhoršie? Tie jej návštevy! Musela som počúvať, ako mi rozpráva, čo sa deje. Dokonca mala tú drzosť a povedala mi podrobnosti o vašej svadobnej noci! Myslela som, že sa povraciam!“ Znechutene si odfrkla. „Keď otehotnela a jej návštevy sa obmedzili. Bola som za to vďačná. Prisahala som, že sa pomstím. Jej, tebe i ostaným.“

Draco len nemo počúval a vnímal, čo mu hovorí. „Ako si sa odtiaľ dostala? Z toho miesta, kde ťa držali...“

„Ako, ako... Jednoducho. Keď porodila, zamerala svoju pozornosť na vášho syna a nie na mňa. Uprosila som ju. Musela som jej prisahať, že sa nikto nikdy nedozvie, že sme sa vymenili, že ona sa vydáva za mňa. To nebol problém. Túžila som sa dostať z podzemia. Nateraz. Keď sa tak už stalo, začala som si plánovať svoju pomstu. Uprosila som ju znova. Len ona vedela obmäkčiť otca a ten by kvôli nej súhlasil s hocičím. Chcela som vidieť svojho synovca. Naletela mi a mne stačilo málo. Len jej dať otrávené víno... Nič viac. Bolo pre mňa nesmiernym zadosťučinením dívať sa do jej prekvapenej, vystrašenej tváre, keď sa krútila na zemi v kŕčoch ako zmija a pomaly umierala.“

„Asteria... ja...“ Draco nemal slov.

Ona však pokračovala ďalej. „Vieš, vlastne mi jej bolo ľúto. Vedela som, že by si ma nikdy nemiloval, lebo ty si vždy chcel len tú Chrabromilskú bosorku. Vedela som to, na rozdiel od sestry,“ pochválila sa. „Ja som ťa prekukla hneď. Moja sestra bola obyčajná chudera. Ja som získala viac! Slobodu a jej prútik!“ Tvár jej ožiaril víťazoslávny úsmev. „Ostané už bola hračka,“ poznamenala a jej tvár znova zohyzdila zlosť. „Až keby to neboli všetko pokazili tí babráci!“

Draco všetko postupne vstrebával. Nie ona, Asteria, ale jej sestra Daphne bola jeho manželkou a matkou jeho syna. Dievča, žena, ktorú si na škole ledva všímal. A jej sestra mu zruinovala celý život. Lenže prečo to všetko? Prečo tá výmena? Prečo ju zavreli do podzemia? Čo také spravila? Jeho srdce sa sústredilo na iný problém. Na Hermionu. Potreboval vedieť, čo s ňou spravila. Teraz, keď vedel, že ho s Asteriou nič nespája, bol vlastne len rád.

„Kde je Hermiona? Čo si s ňou urobila?“ opýtal sa a vyčkával, kým ona sa spokojne pochechtávala.

„Práve v tejto chvíli... zomiera,“ povedala spokojne. „Toto bude moja pomsta. Zomrie a ty sa na to budeš dívať a nebudeš schopný ani len palcom pohnúť, aby si jej pomohol. Tú chvíľu, čo ťa nechám na žive budeš vnímať s vedomím, že zomrela kvôli tebe. No nie je to geniálne?“ opýtala sa.

„Nie je! Do frasa, Asteria, vari si prišla o rozum?! Nevieš, čo to pre teba znamená? Chceš, aby ťa odsúdili ešte i za jej vraždu?“ spýtal sa, ale ona sa len zasmiala.

„Nie, samozrejme, že nie. Obvinia z toho definitívne len teba. Som si istý, že Potter ťa s radosťou posadí do Azkabanu. Možno dostaneš otcovu celu,“ poznamenala jedovato.

„Asteria, prosím, čo si jej urobila? Povedz mi, kde je?“ ozval sa znepokojene, keď mávla prútikom a jemu sa naskytol strašný pohľad. Hermiona ležala na zemi, telo pokryté odreninami i hlbšími ranami, ledva dýchala... Oblial ho studený pot a zmeravel. Na pár sekúnd mu vari i srdce vynechalo úder, keď obraz zmizol a namiesto neho sa ukázal v parku otcov patronus. Strieborný gepard si zastal priamo pred neho a oznámil mu: „Draco, našiel som ju.“

Jediná stručná veta stačila na to, aby sa pozviechal a v momente, keď si Asteria vypočula odkaz, rovnako ako i ostatní, rozhodla sa zaútočiť. Zúrivo zrevala a chcela ho zasiahnuť smrteľnou kliatbou, keď ju odkiaľsi niekto zablokoval a vzápätí z inej strany spútal. Padajúc na zem sledovala, ako sa okolo nej zhromažďujú tiene, nadobúdajúce tvary...

Asteria škrekľavo zakvílila do tmavej noci, zmietajúc sa spútaná v snehu. „Draco, prosím, Draco, láska moja,“ kričala za ním, naťahujúc k nemu ruky zviazané spolu. Z očí sa jej kotúľali slzy. „Pomôž mi, Draco, to som ja... Tvoja žena... Tvoja manželka Asteria, prosím...“

Vo chvíli, keď Potterov zástupca Zachary Writte začal odriekať známu odrhávačku: „Ste zatknutá. Máte právo nevypovedať. Všetko čo poviete, môže byť použité proti vám. Máte právo na vlastného obhajcu. Ak ho nemáte, alebo si ho nemôžete dovoliť, Ministerstvo vám ho pridelí...“

Koniec už nepočul. Len čo mu Potter podal jeho prútik, okamžite sa odmiestnil na Manor.

 

25.03.2010 13:10:45
Lucy1313
Táto stránka nevznikla za účelom zisku a slúži výhradne pre súkromné účely fanúšikov HP FF.

Majiteľkou všetkých postáv je a vždy bude J.K.Rowlingová.

Kopírovanie obsahu je zakázané bez súhlasu autorov.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one